Puto

2.

Anna

Keď večer prídem do klubu, za barom ma čakajú Nick a Mia.

"Čau zlato," víta ma Mia s úsmevom a vtisne mi bozk na líce. Tmavé vlasy jej padajú na plecia. Svoju dokonalú postavu predvádza v kratučkom tope a obtiahnutej minisukni.

"To čo máš na hlave? Cez deň si privyrábaš na nejakom úrade?" znechutene ohodnotí moje dohora vyčesané vlasy Nick. 

"Čo tam po vlasoch, aj tak ma miluješ," pošlem mu so smiechom vzdušný bozk.

Nevrlo ohrnie hornú peru a pokračuje vo svojej práci barmana. Ak by existovalo niečo, ako spriaznené duše, on by bol tou mojou. Napriek tomu viem, že ma milovať nikdy nebude. Lebo som žena.

"Je na zahryznutie," uškrnie sa Mia.

Nick nadvihne jedno obočie ozdobené drobným pírsingom v opovržlivom geste. S prirodzene snedou pokožkou, vždy dokonale upravenými tmavými vlasmi a mužnou postavou celkovo netrpí nedostatkom záujmu zo strany svojho okolia.

"Pozri na tú riťku," pokračuje Mia a naznačuje, že by ho po tom jeho zadku najradšej plesla.

"Dotkni sa môjho zadku a neručím za seba, Mia," ohradí sa Nick akože urazene a otočí sa nám chrbtom, aby sme si mohli ešte lepšie obzrieť jeho vypracované pozadie v kožených nohaviciach.

"Daj si na seba niečo menej provokatívne a budeš v bezpečí."

"Prehovorila žena, ktorá nosí podprsenku a nazýva ju tričkom!" prižmúri oči Nick.

Mia mu na oplátku vyplazí jazyk a ja sa musím smiať. Obe zamierime do mojej kancelárie, do môjho kráľovstva. Nie je na svete miesto, kde by som sa cítila lepšie, ako tu. Len tu sa cítim naozaj živá. 

"Dnes bol ten výsluch?"pýta sa ma so záujmom Mia a sadá si do dizajnového kresla oproti môjmu pracovnému stolu.

Len prikývnem a rýchlo si kontrolujem emaily. 

"Prebieha to rovnako ako vo filmoch, dobrý a zlý policajt? Sexi chlapi v uniformách?" 

Na okamih sa zamyslím. "Žiadny dobrý a zlý policajt a definitívne žiadni sexi chlapi v uniformách."

Mia na chvíľu stíchne, asi aby predýchala sklamanie, ale ako ju poznám, nebude to nadlho.

"Anna, neviem, čo si pamätáš zo včerajšieho večera," začne opatrne. "Vieš, s kým si to odišla domov?" nahne sa ku mne a stíši hlas, akoby mi išla prezradiť štátne tajomstvo.

"Nespomínam si na meno," pokrútim bez záujmu hlavou.

"Meno nie je až tak dôležité... Inak, volá sa Dominik. A je to primátorov syn. So svojou partiou kamarátov tu urobili poriadny účet. A zdalo sa mi, že je na teba poriadne namotaný."

"Možno, ráno ani nechcel odísť."

"Vážne?" zasmeje sa.

"Urobil mi dokonca aj kávu. Síce sa nedala piť, ale urobil," pobavene si spomeniem na udalosti spred niekoľkých hodín.

"Ja by som ho preč neposielala, celý deň by sme nevyliezli z postele!"

Prestávam ju vnímať a sústreďujem sa na vybavovanie svojej každodennej agendy. Mia sa ešte chvíľu rozplýva nad Dominikom, či ako sa volá a potom opäť asi na 20 sekúnd stíchne.

"Vieš, ako si chcela najať nového DJa...." Týmto opäť získala moju stopercentnú pozornosť.

"Mám kamoša, čo má kamoša, ktorý je vraj fakt dobrý. Dohodla som ho na stredu..."