Puto

31.

Epilóg

O dva roky neskôr

Poludňajšie slnko zasiahne moju tvár tak, že musím otvoriť oči a okamžite ich znovu zavrieť. Zaspal som.

Od rána sedím v starej otlčenej dodávke zaparkovanej v jednej z takých tých ulíc na predmestí, kde majú ľudia vysadené ruže v predzáhradkach a ploty čerstvo natreté, aby ich náhodou susedia neohovorili.

Chcem to už vzdať, keď sa konečne otvoria dvere na jednom z tuctových domov a ona vyjde von. Anna. Moja sestra.

Takmer ju nespoznávam. Prestala si odfarbovať vlasy a oblečené má džínsy a zelenú mikinu. Ale je krásnejšia, ako kedykoľvek predtým.

V závese za ňou sa objaví chlap, ktorý ju poštval proti mne. Ktorý ju zachránil. Ktorý ju urobil šťastnou. Zasratý fízel. 

Anna sa k nemu otočí a niečo mu pošepne do ucha. Kyslý ksicht vystrúha úsmev a ona sa rozosmeje tak veľmi, až zakloní hlavu dozadu. Bezstarostný smiech. Majetnícky ju objíme okolo pliec a vedie ju k autu.

Nenávidím ho. 

Je pre ňu pristarý. 

Je to chudák, čo kvôli svojej sprostej poctivosti nikdy nevzal úplatok a preto svojím bankovým kontom neohúri ani ženu s priemernými očakávaniami.

Je to suchár, čo má strčené pravítko v zadku a je pravým opakom živla, akým je moja sestra.

Nedokážem to pochopiť, ako je možné, že tak rozdielni ľudia dokážu byť spolu.

Ale či sa mi to páči, alebo nie, teraz ju chráni on. Pretože ja som ju nedokázal ochrániť ani sám pred sebou.

Celý súdny proces som prežil v absťákoch. Bol som totálne mimo. Keď som si naplno uvedomil, čo som urobil, bolo mi zo seba zle. Nechcel som žiť. Ani neviem, prečo som Annu do toho všetkého zatiahol. V tom čase som už nebol sám sebou. Začalo to užívaním liekov na potlačenie úzkosti, pretože som už viac nedokázal fungovať pod tlakom, ktorý bol na mňa vyvíjaný z každej strany dlhé roky. Skončil som ako ktorýkoľvek iný úbohý feťák zo štvrte, kde sme vyrastali. A ako veľmi som predtým takýmito ľuďmi opovrhoval.

Dobehla ma minulosť a všetky dlhy a láskavosti. Posledným klincom do truhly bol Barila, ktorý pricválal na scénu, aby si kopol do skapíňajúceho psa. 

S Annou nemám žiaden kontakt, okrem toho, čo ma v nemocnici Molin poctil svojou návštevou, aby mi rozbil hubu. Povedal mi, že Anna to prežila a že v jej živote už pre mňa nie je miesto.

Odvtedy sa musím veľmi snažiť, aby som sa dostal k informácii, ako sa má, pretože zdroje mojich informácií sú dosť drahé napriek tomu, že pochádzajú od niekoľkých verných, ktorí mi ostali.

Po viac ako dvoch rokoch som dostal ponuku - vypátranie unesenej advokátky výmenou za zníženie trestu. Od začiatku neverím, že tú dohodu dodržia, ale súhlasil som, aby som sa mohol vypariť. Stratiť sa im z očí bola maličkosť. 

Ešte raz sa pozriem na dvojicu, čo nastupuje do čiernej kopy plechu. Z vrecka džínsov vytiahnem fotku nezvestnej ženy. To je jediné, čo som si nechal zo spisu, čo mi dali. Ostatné informácie, čo polícia má, sú bludy.

Z fotografie na mňa hľadia veľké zelené oči a hriešne plné pery. Okamžite si ich predstavím na konkrétnej časti môjho tela. Do riti. Potrebujem ženskú!

Som úplný sukin syn, ale náhle sa rozhodnem, že idem do toho. A radšej na vlastnú päsť, ako so svorkou neschopných polišov za chrbtom. Možno dohodu nakoniec dodržia. A možno je to dlh, ktorý musím splatiť, aby som sa ešte niekedy na seba mohol pozrieť do zrkadla.

Koniec

Ďakujem, že ste to dotiahli až sem. Veľa to pre mňa znamená. 

Ako vyplýva z Epilógu, chystám sa uverejniť Adamov príbeh, ktorý bude samostatným príbehom z Adamovho života, ale objavia sa v ňom aj Anna s Marcom, pretože by mi chýbali. 

Ešte raz ďakujem za prečítanie.

Stanka