Puto

23.

Marco

Trvá mi necelých desať minút, kým preletím mestom a priblížim sa k miestu vysvietenému ako na Vianoce. Auto odparkujem na začiatku ulice, aby neprekážalo záchranným zložkám prúdiacim tam a späť. 

Zhlboka sa nadýchnem a rozhliadnem sa po parkovisku. Priestor je zaplnený mladými ľuďmi, mnohí vyzerajú mladšie, ako by mali vyzerať plnoletí návštevníci nočného klubu. Keď prechádzam okolo, stretnem sa s niekoľkými vystrašenými pohľadmi. Inak je väčšina z nich zabratých do seba, objímajú sa a utešujú. Zdravotníci sa prepletajú jednotlivými skupinkami so sústredenými výrazmi tváre.

Hasiči sú ešte stále v plnom nasadení. Z budovy stúpa dym, už zvonku vidieť, že vnútro musí byť totálne zničené. Pohľadom pátram po Erikovi, ale zatiaľ ho nikde nevidím. Za to moju pozornosť upúta vysoká postava Nicka, Anninho barmana. Stojí pri jednej zo sanitiek otočený chrbtom ku mne. Skôr, než si premyslím, ako sa zachovám, moje nohy ma nesú rovno k nemu. 

"Čo sa to tu stalo?" začujem svoj hlas pýtať sa hlasnejšie, akoby mal znieť.

Nick sa pootočí a prepáli ma pohľadom. Naskytne sa mi pohľad na Anna stočenú v jeho náručí. Spod tmavej deky jej vytŕča len hlava, uprie mi očný kontakt, ale vyzerá, že je v poriadku. Ani som si neuvedomil, že som mal doteraz ruky zaťaté v päsť.

"Už sme to všetko opakovali tri krát!" odvrkne podráždene. Aj keď chápem, že musia byť otrasení a unavení, ale aj tak ma jeho postoj naštve.

"Ak bude treba, zopakuješ to aj štvrtý krát!"

Chcem ísť bližšie k Anne a presvedčiť sa, že je naozaj v poriadku, pretože sa stále na mňa ani nepozrela, keď sa pri mne objaví Erik.

"Si rýchly."

"Čo sa stalo?" ignorujem jeho poznámku. 

"Podľa svedkov sem okolo pol druhej vrazila skupina chlapov. Dvaja odstavili vyhadzovačov," pri slove vyhadzovači Erik naznačí úvodzovky a ja prevrátim očami. Obaja vieme, že sú úplne neškodní a bolo smiešne ľahké ich odstaviť.

"Ďaľší šli k baru. Potom jeden z nich, zrejme ich vodca, vzal Annu do VIP boxu. Vypytoval sa na Wagnera... Tí zvyšní zatiaľ zdemolovali bar a následne ho zapálili," číta Erik zo svojho poznámkového bloku.

"Podarilo sa ich zadržať?" pýtam sa, aj keď tuším, aká bude odpoveď.

Erik stisne pery do úzkej čiarky a pokrúti hlavou. "V tej panike sa zamiešali do davu."

"Popis sedí na každého druhého chlapa z Luny," dodá Erik. Luna je miestny pajzel, kde sa zvykne schádzať spodina spoločnosti, recidivisti a narkomani.

"Nejaké obete?" spýtam sa priškrteným hlasom. Neviem sa zbaviť pocitu, že za toto môžem sčasti aj ja. Všetko, čo súvisí s ňou, s Annou, sa ma nejako dotýka. Dokážem byť vôbec ešte nestranný? 

"Zatiaľ to vyzerá, že to bolo šťastie v nešťastí. Žiadne vážne zranenia, akurát pomliaždeniny a dýchacie problémy, ale nič život ohrozujúce," Erik si ma ustarostene premeriava a to ma znervózňuje.

"Ste v poriadku!" začujem za sebou. Dojatá Mia práve obajala Nicka a Annu.

Otvorím ústa, ale Erik ma predbehne. "Marco, viem, čo mám robiť, poznám postupy rovnako ako ty."

Ústa znovu zatvorím. Dobre viem, že je schopný policajt, ale túžba urobiť niečo viac mi spôsobuje takmer brnenie v celom tele. Napokon len prikývnem a upriamim svoju pozornosť k skupinke po mojej pravej ruke.