Puto

4.

Anna

Dnes nemám dobrý deň. Dvaja zo štyroch nových brigádnikov tu viac zavadzajú, ako pomáhajú a  Nick mi pred chvíľou oznámil, že sa stratilo niekoľko fliaš alkoholu. Opäť.

Ľudia si možno myslia, že prevádzkovať nočný klub je nikdy nekončiaca párty a samá zábava, ale majitelia barov a diskoték by vedeli rozprávať.

Od rána riešim jednu pohromu za druhou a do toho sa tu objavia tí dvaja vyšetrovatelia. Už som aj oľutovala, že som za nimi poslala Miu, aby ich zabavila. 

Fajčím len málokedy, ale dnes mám vyslovene chuť. Vezmem si cigarety a zapaľovač, čo má Nick odložené pod barovým pultom a vyjdem von zadným východom pre zamestancov. Zvnútra sem dolieha tlmené dunenie hudby, z priľahlého parkoviska zvuk motora odchádzajúceho auta.

Zapálim si cigaretu a druhou rukou začnem automaticky rolovať novinky na Facebooku. Hottie má svoju vlastnú stránku, ktorú sama spravujem. Prezriem si fotky z dnešnej noci, ktoré sem pridali spokojní návštevníci diskotéky a komentáre pod nimi. Spokojne sa usmejem. Lepšia reklama asi neexistuje.

"Uvidím ťa dnes?" pípne mi na mobile správa z neznámeho čísla. Automaticky ju bez odpovede vymažem. Žeby ten Dominik? Ďaľší dôvod, prečo sa zašiť tu vonku.

Keď začujem blížiace sa kroky, zdvihnem zrak od mobilu a na okamih stuhnem. Rýchlo vypnem displej a moja tvár tak ostane v milosrdnej tme. Neželaný návštevník ostane stáť priamo pod lampou verejného osvetlenia, takže vidím, o koho ide. Niežeby ma to potešilo.

"Dobrý večer," začujem jeho trochu chrapľavý hlas. Na tom výsluchu nepovedal ani slovo. Pamätala by som si to.

"Čo tu robíte?" doslova vyprsknem. 

Neodpovedá hneď, tiež si zapáli cigaretu a oprie sa o múr neďaleko mňa. Pomaly vyfúkne dym a upriamu svoju pozornosť späť na mňa.

"Je piatok večer a tu sa vraj dá dobre zabaviť," prehodí sucho. Potom sa odmlčí, ale ja aj tak na sebe cítim jeho pohľad. Posledné, čo dnes potrebujem, je tento hrozný chlap!

"Toto je priestor pre zamestnancov," snažím sa zbaviť sa ho.

"Iste, viem. Videl som sem ale ísť osobu, ktorá vaším zamestnancom určite nie je, jedine ak zamestnancom vášho brata..."

"Myslela som si, že ste sem prišli súkromne," znechutene odhadzujem nevyfajčenú cigaretu.

Zasmeje sa a mne sa po koži nepochopiteľne rozlejú zimomriavky.

"Predpokladám, že prehliadate všetko, čo vám vyhovuje. Nenahovárajme si, že nemáte prehľad o tom, aká spoločnosť sa tu pohybuje."

"Podmienkou vstupu je veková hranica, nie čistý register trestov!" Najradšej by som sa zvrtla a odkráčala odtiaľto, ale neurobím to, aby som mu neukázala, ako mi jeho blízkosť strašne vadí.

"Mali by ste si dávať väčší pozor. Stačí jeden chybný krok a je po biznise."

Trucovito sa zamračím. Ide mi radiť, ako mám viesť svoj podnik? Nie som hlúpa. Veľmi dobre viem, čo sa v klube deje a čo nie. Dávam si pozor.

Vtom uvidíme dve postavy prebehnúť cez parkovisko.

Teraz sa zamračí on a ja sa nemôžem ubrániť úsmevu. 

"To auto je vaše?"

Prikývne a pohne sa k tmavému golfu. Nasledujem ho, aby som sa spolu s ním presvedčila o tom, čo už tuším. Niekto mu prepichol pneumatiky. Niekto mi urobil láskavosť.