Puto

29.

Marco

"Nemusíš to robiť," ozve sa Erik od svojho stola. 

"Spravím to," odvetím ubezpečujúc môjho kolegu, že všetky papierovačky, ktoré po rozdelení úloh pripadli mne, vybavím. 

Erik sa postaví k môjmu stolu s rukami prekríženými na hrudi. S nadvihnutým obočím si premeriava niekoľko plastových pohárikov s nedopitou kávou, ktorú vydáva za pár centov automat na našej chodbe a ktorej chuť je odvodená od jej ceny.

"Aj tak je už po návštevných hodinách," poznamenám. 

"Niežeby ti na tom záležalo, či sú návštevné hodiny."

Odtrhnem pohľad od monitoru počítača a zahľadím sa na Erika. Keď som mal na začiatku pochybnosti, či sa mi s ním bude dobre pracovať, nemohol som sa mýliť viac. Po všetkom, čo sa na moju hlavu zosypalo pred pár dňami, ostal na mojej strane. Stal som sa stredobodom pozornosti. Šepkajú si o mne ešte aj upratovačky.

Pretože sa už viac nedá popierať, že medzi mnou a Annou nič nie je. Jedným z dôvodov je fakt, že som skoro sknokautoval kolegu, ktorý sa k nej dostal ako prvý po tom, čo ju zasiahla guľka určená jej bratovi. V tej chvíli som mal na háku, ako to vyzerá. A ani som si to neuvedomoval.

Nikdy nezabudnem na ten pohľad. A na pocit viny, ktorý ma skoro zadusil. Nielenže som ju nedokázal ochrániť, na chvíľu som ešte aj uveril, že si nakoniec vybrala jeho, že s ním šla dobrovoľne, lebo mu chcela pomôcť. Živil som v sebe to semienko pochybnosti do chvíle, kým ju Wagner nepoužil ako živý štít.

"Niežeby sa niečo zmenilo tým, že tam budem sedieť," vyslovím ironicky a dúfam, že sa aj teraz mýlim. Prešli dva dni a ona je po operácii v umelom spánku. Strela ju trafila tesne pod kľúčnu kosť. Stratila veľa krvi. 

Zato ten hajzel mal šťastie, jeho ďaľšia guľka len škrabla. Pár dní si poleží v nemocnici pripútaný k posteli a potom ho čaká už len väzobná cela. Nemohol som si pomôcť a bol som ho navštíviť. Musel som mu vraziť, aj keď je to totálne neprofesionálne. Vzal to ako chlap. Neohlásil to.

Erik sa oprie bokom o môj stôl. "Barila môže oficiálne nahradiť Wagnera v reťazci," skonštatuje. 

"Odsekneš jednu hlavu, tri nové narastú," dodám. Je to frustrujúce, ale je to tak. Každého zločinca, ktorého sa nám podarí vyradiť z obehu, nahradí niekto ďaľší. 

Akokoľvek, éra Adama Wagnera sa skončila. Presne, ako  Erik predpovedal, Barila sa onedlho naozaj vráti s veľkou pompou do mesta, vystupujúc ako vážený podnikateľ, pričom so sebou privedie niekoľko nových tvári.

Podarí sa nám chytiť aj tých troch, čo vypálili Annin klub. Vezmú to na seba, aj keď je jasné, že ich niekto na túto prácu najal. Indície vedú k Barilovi, ale s istotou to vedieť asi nikdy nebudeme.

Počkám, kým sa Erik poberie domov a napokon predsa len zamierim do nemocnice. Ale neodhodlám sa ďalej, ako pred dvere jej izby. 

Aj tak na tom nezáleží, že som tu. Aj tak jej to nijako nepomôže. 

Zveziem sa na lavicu prirazenú k stene snažiac sa nájsť si ako-tak pohodlnú polohu, aby som tu vydržal driemať až do rána. 

Anna

Bol to zvláštny sen. 

Zažmurkám a zmätene hľadím na neznámu ženu v bielom v mojom zornom poli, ako sa na mňa usmieva.

"Všetko je v poriadku, drahá. Ste v nemocnici," oznámi mi a svoju pozornosť obráti niekam vedľa mojej hlavy. 

"Čo sa stalo?" chcem sa spýtať, ale z mojich pier vyjde len tiché zachrapčanie, pretože hrdlo aj ústa mám úplne vyschnuté a miesto jazyka mám šmirgľový papier. Celkom ma to vydesí.