Puto

20.

Anna

Bol to iba sen. 

Čím viac na to myslím, tým viac som presvedčená, že robím správnu vec. Adam sa pre mňa obetoval. V puberte mal naháňať dievčatá a poflakovať sa s kamarátmi, nie nahradzovať mi rodičov. Teraz už rozumiem, prečo tak vybuchol. 

Odkedy si pamätám, žili sme u strýka. Vlastne to bol strýko nášho otca a bol už vo veku, kedy sme sa my starali viac o neho, ako on o nás. Často nás odkladal k svojej známej, z ktorej mám doteraz občas nočné mory. Ale vždy to bolo lepšie, ako skončiť v detskom domove. Iného žijúceho príbuzného sme nemali.

Na rodičov mám len niekoľko matných spomienok. To zlé vraj človek časom zabudne. Ako som sa neskôr dozvedela, v našej rodine bolo toho zlého viac, ako dobrého. Naši zomreli pri autonehode. Otec pred jazdou pil a pravdepodobne sa hádali, ako obyčajne. Ich staré auto skončilo v protismere pod kolesami kamióna. Nemali žiadnu šancu. Šťastie, že sme vtedy neboli s nimi.

Uvedomujem si, že nie každý, kto vyrastá v zlých podmienkach, sa automaticky musí stať kriminálnikom. Ale kde inde mal Adam zohnať peniaze? Zo strýkovho dôchodku a peňazí, čo na nás dostával, sme si ledva vystačili. Okrem toho sa strýko topil v dlhoch. Rovnako, ako všetci naokolo, dlžil Leovi. Ten si všimol Adama a vzal ho pod svoje krídla. Zvyšok je už história. 

Akokoľvek, nech je výpočet mojich argumentov dlhý ako čínsky múr, prečo mám v sebe taký pocit prázdnoty?

Zaparkujem pred klubom práve, keď zo zadného vchodu vyjdú Nick s Miou a okamžite sa rozbehnú ku mne.

"Čo sa deje?" zlé tušenie zovrie môj žalúdok ako železná päsť.

"Práve sme prišli, poď sa pozrieť."

Náhlim sa za nimi, kým neobídeme budovu a nezastaneme pred hlavným vchodom. Srdce cítim až niekde v krku. Celá fasáda budovy je posprejovaná. 

"Do vnútra sa nedostali, zámky neboli poškodené," ozve sa Mia.

Pomaly vydýchnem. Je to len stena.

"Aj tak všetko skontrolujeme."

"Jasné," stisne mi Nick plece a spoločne prejdeme dnu. Naozaj to bola len vonkajšia stena. 

"Mali by sme zavolať políciu," stojí nado mnou Nick s rukami prekríženými na hrudi. 

"Načo?" odvrknem. "Boli to len nejaké decká."

"Aj tak. Nikdy nevieš...."

"Dobre, zavolaj na políciu, aj tak s tým nič neurobia," odvrknem. 

"Anna, čo sa stalo? Nemala by si byť dnes vysmiata a šťastná?" hlesne. "Lebo keď si včera odchádzala, takmer si lietala."

"Na účte mám znovu peniaze!" vyhŕknem, pretože mi práve prišla notifikácia z banky.

Nick nezdieľa moje nadšenie. Zamračí sa. "Aspoň budeme mať na opravu tej fasády. V opačnom prípade môžeme Hottie rovno premenovať na Ghetto," prevráti očami.

Zdvihnem k nemu zrak, pretože tam ďalej stojí.

"Nechce sa mi o tom rozprávať. Ale nedopadlo to dobre," poviem napokon. 

"Vybrala som si správne. Vybrala som si Adama," oznámim mu dutým hlasom. 

"Možno by si tomu mala dať šancu. Ešte nikdy som ťa nevidel takú šťastnú, ako včera."

"Toto nemôže nikdy fungovať. Ja budem vždy sestra Adama Wagnera a on bude vždy policajt."

"Znie to ako z nejakej telenovely," uškrnie sa Nick.