Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 24.

,, Bude to 3,49€" oznámila som pani vo veku mojej mamy. Tá otvorila svoju peňaženku a podávala mi päťku. Naťukala som to do pokladne, aby mi vypočítala výdavok a otvorila kasu. Vydala som jej euro a 51 centov. Odtrhla som blok a pekne sa na ňu usmiala. Ona si výdavok zobrala a aj s kávou v ruke a úsmevom opustila našu kaviareň.

Nikto další nečakal na obsluhu tak som išla doplniť koláče do vytríny. Sem-tam som sa pozrela, či niekto neprišiel, keby som náhodou bola hluchá a nepočula zvonček, ktorý máme nad dverami. Takto vždy vieme, keď niekto zavíta k nám do kaviarne aj keď niečo aktuálne robíme. Majiteľov nápad a tento bol jeden z tých dobrých. Niekedy má totiž veľmi zvláštne nápady. Ako napríklad aby sme tu z toho spravili mačaciu kaviareň.

Ono samo o sebe to nemusí byť zlý nápad ak nemáte hlavného baristu Jacoba s alergiou na mačacie chlpy. Chudák by musel dať výpoveď a Marek by musel hľadať niekoho iného. A nakoľko Jacob tu pracuje od začiatku tejto kaviarne, čo je už asi sedem rokov, bolo by hlúpe ho vyhadzovať. Pozná to tu ako svoje topánky a má túto prácu veľmi rád.

Bolo by mi veľmi smutno keby tu nebol. Chýbal by mi. Keďže Sabrina aj ja sme len ako brigádničky a Jacob tým, že je tu stále nám pomáha a dáva celej práci inú atmosféru. Dobrú atmosféru. Z môjho premýšľania ma vyrušila ďalšia zákazníčka.

,, Dobrý deň, čo si dáte? " spýtala som sa jej. Keď som sa pozrela lepšie spoznala som ju. Chodí so mnou do školy.

,, Dobrý deň, poprosím Vás jedno presso bez mlieka a punčový koláč so sebou." nadiktovala mi a ja som to zatiaľ nahodila do pokladne.

,, Ahoj, chodíme spolu do školy." oznámila som jej s menším úsmevom a dúfala som, že to nebude trapas a bude ma poznať. Vyberala som jej koláč z vitríny a čakala, čo mi odpovie. Chvíľu na mňa pozerala, asi lovila v pamäti.

,,Ah, áno máme spolu telesnú aj laborky." vykríkla nadšene a usmiala sa na mňa. Máme spolu telesnú? Snažila som sa svoje prekvapenie zakryť a tak som sa otočila, akože si niečo beriem. Ako hovorím, trapas. Ona je z Namjoonovej triedy, tým pádom. Ou. To je trochu blbé, že si ju nepamätám z hodín, len viem, že som ju videla v škole.

,, Áno." odpovedala som jej a následne som jej zabalila koláč a išla spraviť kávu. Dala som malý kelímok pod kávovar a stlačila gombík. Hotovú kávu som jej položila na pult ku koláču.

,, Dobre, bude to presne 4,84€." oznámila som jej a čakala ako zaplatí. Vybrala si kartu, tak som to nahodila do terminálu a nechala ju zaplatiť.

,, Som Erika. Ty si Rose, myslím." predstavila sa a moje meno vyslovila so značnými pochybami.

,, Áno, som Rose. Dobre si pamätáš. " uistila som ju s úsmevom.

,, Fu, dobre. Už som sa bála, že to bude totálny trapas. " povedala so smiechom  a bolo vidno ako jej odľahlo. Prišlo mi to vtipné, nakoľko pred chvíľou som mala taký istý pocit aj ja. Poďakovala sa a odišla. Možno budeme kamošky, aspoň trochu. Vyzerá byť milá a v pohode.

Odišla som dozadu naložiť umývačku a zavolala Sabrinu na pokladňu. Celkom dosť málo blokuje, tak nech sa do toho dostane. Otvorila som umývačku a vyložila na tácku všetok riad, čo v nej bol. Odniesla som ho na miesto v predu a naložila si na tácku špinavé poháre a aj taniere. Naložila som umývačku a zapla ju.

Čas dnes ubiehal celkom rýchlo, ani som si to poriadne neuvedomila a už sme upratovali kaviareň po záverečnej.

,, No, čo Rose ako to ide s tou stíhačkou, čo ti ide po frajerovi?" podpichol ma Jake. Akurát sme umývali dlážku. Teda ja som zametala a Jake po mne umýval. Strelila som na neho škaredý pohľad, čo ho ako inak rozosmialo.