Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 21.

,, O koľkej tam mám byť? " opýtala som sa Namjoona, pretože chce silou mocou prísť pre mňa, no ja k nemu domov trafím. Nedá sa a stále si ide svoje. Nemyslela som si, že je taký tvrdohlavý.

,, Ja pre teba prídem. " povzdychla som si. Toto je neskutočné. Je ako malé dieťa.

,, Namjoon, prosím ťa. Prídem sama. Nie som malé dieťa zvládnem tých desať minút prejsť sama. " ubezpečila som ho už neviem koľkatýkrát. Už mi začína dochádzať trpezlivosť sa takto doťahovať pre nič. Ako malé deti, fakt.

,, Len nechcem, aby sa ti niečo stalo. " povedal nežne až som sa roztopila. Je pekné od neho, že berie tak vážne, že ma chce chrániť ale toto je prehnané. Netreba to takto hrotiť.

,, Nič sa mi nestane. Nebudeme ako malí a normálne sa dohodneme, ok? " navrhla som a dúfala, že Namjoon to už nechá tak a konečne mi povie presný čas kedy chce, aby som k nemu prišla.

,, Fajn. O piatej príď. " rezignoval a ja som v duchu zajásala od radosti. Konečne sme sa dohodli. Seriózne spolu voláme už desať minút a nevieme sa dohodnúť. Hrozné voľačo. Aj tak ho mám rada.

,, Dobre budem tam. " povedala som šťastne a otvorila svoju skriňu.

,, Dávaj si pozor a napíš mi keď budeš odchádzať z domu. " nakázal mi a ja som zagúľala očami. Ešteže na nevidí. Nemá to rád, totižto. A to ja gúľam očami dosť často. Sooo je to pre mňa trochu problém ale tak budem sa to musieť odnaučiť.

,, Budem a napíšem. Ešte nejaký rozkaz? " spýtala som sa ho s úsmevom na tvári. Počula som ako sa zasmial a jeho smiech ma zahrial pri srdci.

,, Nie to je všetko. " chvála Bohu. Odľahlo mi. Vydýchla som si a vybrala si zo skrine veci, ktoré si oblečiem.

,, Dobre. Vidíme sa. Ahoj. " rozlúčili sme sa a ja som sa išla najesť. Je jedna hodina poobede a ja som stále ešte neobedovala. Nuž nejako som zaspala a vstala len pred dvoma hodinami. Stáva sa.

Prešla som do kuchyne a vybrala z chladničky cestoviny, ktoré mi včera navaril Namjoon. A sú vážne úžasné. Budem si musieť vypýtať recept a pozvať ho ku mne variť častejšie.

Dala som si ich na tanier a zohriala. Zatiaľ som si spravila kávu, pretože nejako sa neviem prebrať a stále som taká oťapená. Ešteže mám tento malinký a šikovný kávovar. Síce sa kávovaru v práci venujem dosť, až moc by som povedala ale je to jednoduchšie ako si robiť zalievanú kávu. Kúpila som si ho po asi troch mesiacoch, čo som tu začala bývať. A oplatilo sa. Ušetrila som si kopec roboty.

Naliala som si do kávy aj mlieko a dala cukor. Položila som si ju na stôl a vybrala si tanier s obedom z mikrovlnky. Sadla som si za stôl a najprv zjedla svoj obed. Potom som vypila kávu a išla všetok riad umyť.

Potom som si išla umyť zuby a aj môj slávny ksicht. Dala som si rannú skin care a chillovala v obývačke pri počúvaní hudby. Pri hudbe sa vždy dokážem odreagovať. A zabiť čas v tomto prípade. Pretože učiť sa budem zajtra a dnes si dám úplný chill a pokoj od všetkých povinností. Tento víkend som si vzala voľno. Aj tak cez víkend máme otvorené iba od desiatej do tretej. A v nedeľu máme úplne zatvorené.

Čas letí ako zadarmo. Ani som si nevšimla, že sú už štyri hodiny. Tie dve hodiny sa podľa mňa vyparili. Veď len teraz som si sem sadla a pustila hudbu. No nič nechala som hudbu hrať, no dala som ju trošku hlasnejšie. Išla som sa prezliecť do spálne. Spievala som z celého hrdla a susedia musia mať určite radosť. Ale je mi to jedno. Mám dobrú náladu a nenechám si ju pokaziť niekoho škaredými nadávkami alebo pohľadmi. Aspoň má celý panelák šancu počúvať poriadnu hudbu a nie omše.