Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 17.

,, Prečo sú niektorí ľudia takí nechutní? " spýtala som sa Jacoba a hodila špinavú handru do umývadla.

,, Prasaci stôl? " opýtal sa ma a škodoradostne sa na mňa usmial. Zavrčala som na neho a odišla naspäť s druhou handrou. V takýchto chvíľach svoju prácu nenávidím. Ale hrozne. Konečne sa mi podarilo stôl umyť a mohla som pokračovať k ostatným stolom, keďže ľudia si už nemali kam sadnúť. Rýchlo som to dala do poriadku a išla dozadu zapnúť umývačku. Vyložila som skôr riady, ktoré tam boli a uložila ich. Potom som tam naložila ďalší špinavý a túto úžasnú pomocnicu zapla.

Vrátila som sa dopredu a išla obslúžiť stoly. Konečne mi to moja zahojená ruka dovoľuje, čiže sa teším. Jazvu síce mám ale na počudovanie nie veľmi veľkú. Z čoho som fakt nadšená. Bála som sa, že mi ostane cez celú dlaň, no našťastie len v strede, kde bol ten rez najhlbší. Aj tak nie je jediná, ktorú mám, čiže tragicky to neberiem.

Niesla som objednávku ku stolu, kde sedeli nejakí ľudia z našej školy. Poznám ich len z videnia na chodbách. No jednu babu si pamätám z chémie v laboratóriu. Namjoonova spolužiačka. No jej meno mi akosi vypadlo. Nina? Niečo podobné. Však momentálne je to jedno. Priniesla som im to a s prázdnou táckou odišla späť a vymenila Sab pri pokladni. Bolo tu dosť veľa ľudí, čo sa stávalo pomaly zvykom, čo sa nám aj páčilo ale aj nie. Pretože sme sa narobili kokos ako nikdy. Trvalo mi dobrých dvadsať minút, kým som ich všetkých obslúžila. Spravila som si poriadok a doplnila kávu do kávovaru a aj mlieko. Skontrolovala som aj koláče, ktoré boli v obstojmom stave.

,, Dobrý večer, čo to bude? " opýtala som sa pána vo veku mojej mamy asi. Mal už hodne šedivých vlasov, čiže možno bol aj starší ako 45.

,, Late so sebou poprosím. " objednal si a ja som to hneď nablokovala.

,, 2,60€ to bude. " oboznámila som ho so sumou a dala mu terminál, keďže som videla, že drží v ruke kartu. Odtrhla som blok a išla mu spraviť jeho late. Vzala som kelímok a dala ho pod kávovar. Stlačila som zopár gombíkov a spravila late. Kelímok som zatvorila a podala ho tomu pánovi. Vďačne sa na mňa pousmial a odišiel.

Bolo tu už len zopár ľudí a za pol hodinu budeme aj tak zatvárať, čiže je čas na uzávierku. Jacob bol so Sab v zadu a oddychovali. Ponúkla som sa, že tu ostanem ja, nakoľko posledné dva týždne približne som nerobila veľmi veľa a oni museli robiť aj za mňa. Aspoň nejako sa im chcem odvďačiť.

Uzávierka mi trvala skoro pol hodinu, čiže som potom len otočila ceduľu, že máme zatvorené. Popri uzávierke som ešte obslúžila tých pár ľudí a spratala riady na pult. Teraz som ich vzala a dala umyť. Zatiaľ som sa prezliekla a zbalila si svoje veci. Tí dvaja išli zatiaľ umyť podlahu a vyložiť stoličky. Ja som to dala dokopy tu a umývačku vyložila, keď zapípala.

Všetci sme spolu opustili kaviareň a pri vchode sa rozlúčili. Každý sme si išli svojim smerom. Spokojne som si pustila hudbu a počúvala celú cestu domov. Domov som prišla rýchlejšie ako inokedy. Aspoň som mala taký pocit.

Spravila som si večeru a urobila si úlohy. Bolo ich celkom dosť, musím povedať. Najviac mi dala zabrať matika. Ako vždy. Odložila som si učebnice do tašky aj so zošitmi. Počula som svoj mobil ako mi prišla správa, no teraz netuším, kde ho mám.

Chodila som po byte a snažila sa nájsť svoj mobil. Keď som prišla mala som ho, pretože som počúvala hudbu. Prešla som do chodby a našla ho ležať na botníku. Čudujem sa, že mi doteraz nechýbal a to som doma už viac ako dve hodiny.

- Príď dole. -  Bola správa, ktorá mi svietila na uzamykacej obrazovke. Namjoon mi odvtedy ako sme si čísla vymenili nikdy nepísal ani nevolal. Ani ja jemu. Nemali sme to za potrebu, pretože vždy sme mohli prísť na doučovanie a tak. No teraz som prekvapená.