Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 16.

Namjoon prešiel cez stred ihriska a na jeho miesto prišiel kapitán ich družstva. Jeho spolužiak, tuším sa volá Christian. Hrôza v mojich očiach bola viditeľná určite až z môjho bytu. Do kelu. Prečo ma radšej nevybil Namjoon? On by ma určite netrafil veľmi silno. Teraz som bola rozhodnutá, že sa nechám vybiť, no bála som sa ako veľmi to bude bolieť.

Uľavilo sa mi tak, že som normálne cítila ako zo mňa opadol strach a hrôza, keď som začula zvonček. Dnes mám prekvapivo celkom šťastie. Spokojná som začala mieriť ku dverám od telocvične spolu s ostatnými.

,, Môžeš mi povedať, prečo si stále mieril iba na mňa a na hentú lemru kripľavú nie?! " započula som Dianin upišťaný nahnevaný hlas. Otočila som sa, aby som vedela, či hovorí na Namjoona. Ako som predpokladala stála pred ním a nahnevane na neho pozerala. Totálne ho prepaľovala pohľadom. Namjoon mal na tvári ten svoj I don't care výraz a mal ju úplne v paži. Bez slova ju obišiel a jeho pohľad sa stretol s tým mojim. Dvihol jeden kútik úst a ďalej sa na mňa ani nepozrel. Nechápala som to. Prešiel vedľa mňa, no ja som stále stála na mieste a pozerala sa do prázdna.

Snažila som sa poskladať si kúsky dokopy, nedarilo sa mi. Vôbec. Nechápala som prečo sa nechal vybiť a postavil sa pred loptu naschvál. Nechápem prečo sa snažil vybiť Dianu ako keby išlo o život a nechápem prečo sa na mňa pozerá inak ako doteraz. Skoro stále sa na mňa usmieva. Jeho pohľady sú také vrelé a úprimné. Príliš som sa ponorila do svojich myšlienok a neuvedomila si, že sa pri mne zastavila Diana.

,, Naposledy som ťa síce prosila, aby si sa viac zapájala, no beriem to späť. Radšej sa drž ďalej a nič nerob ako doteraz. " hnusne na mňa flochla a prepaľovala ma tým istým pohľadom ako pred chvíľou Namjoona. Nadvihla som jedno obočie a premiestnila svoj pohľad na ňu.

,, Ty si myslíš, že som bola aktívnejšia, lebo si mi to povedala? Vyvediem ťa z omylu. Hovorí sa tomu pud sebazáchovy. " objasnila som jej, aby si chúďa nemýlila pojmy s dojmami. Prekvapene a zároveň dotknuto na mňa pozerala. Otočila som sa a začala som odchádzať. Videla som, že Namjoon stál na mieste a zrejme počúval náš mini rozhovor.

,, Že si sa s ním vyspala! Preto ťa nevybil ale rovno skočil pred loptu! " vykríkla a ja som zastala v pohybe. Ešte tu boli nejakí moji spolužiaci a aj ľudia z béčky, ktorí sa pozreli našim smerom. Môj pohľad upútali Namjoonove ruky silno zaťaté v päste. Pomaly som sa otočila naspäť a dúfala, že sa Namjoon udrží, pretože mám pocit, že by dokázal Diane ublížiť.

,, Podľa seba súdim teba? " bolo jediné, čo som jej na to povedala a dvihla jedno obočie. Nehodlala som sa s ňou pustiť do hádky. Ona mi za to ozaj nestojí. Na päte som sa otočila a odkráčala do šatne. Nechala som tam Dianu nech sa umára vo vlastnom hneve z prehry. Hej bolo to od Namjoona nefér voči nej, no ja som ho o nič nežiadala ani nič podobné, čiže s tým nemám nič spoločné.

,, Kokos. Namjoon musí niečo proti tej krave mať keď ju tak uháňal. " bolo prvé, čo mi Lauren povedala, keď som za ňou prišla do šatne. Hneď za mnou prišla aj nemenovaná osoba a ja som sa jej otočila chrbtom a začala sa prezliekať.

,, Neviem Lauren. Nepýtala som sa. " pohľadom som Lauren naznačila, aby to teraz nerozoberala a nechala si to k obedu. Prikývla a zbalila si veci. Ja som spravila to isté a obliekla sa do svojich bordových riflí a šedého pleteného svetra.

Spolu sme potichu opustili priestory šatní a vybrali sa do jedálne na obed. Bola som strašne hladná. Po tom výkone by som zjedla aj koňa. Prisaham. Zobrali sme si tácky a postavili sa do radu na obed. Jedáleň bola úplne plná, no náš stôl je našťastie vždy voľný, pretože kúsok od neho sú odpadkové koše. To ľudí dosť odrádza, no nie je tam smrad. Samé sme boli prekvapené, keď sme si tam prvýkrát sadli, no zistili sme, že to absolútne nie je cítiť a je to obyčajný stôl ako každý iný v tejto obrovskej jedálni.