Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 3.

,, Myslíš si, že budeme znova hrať volejbal? " opýtala sa ma Lauren, tým najviac otráveným hlasom, v šatni keď sme sa prezliekali. Už sme tu boli len my dve, pretože ostatné baby z našej triedy sa tak neskutočne vždy tešia na telesnú, že sa prezliekajú ako divé.

,, Určite budeme, aby nám nemusel ten chuj vymýšľať žiadnu aktivitu a aby nemusel veľmi dávať pozor. " odpovedala som ešte viac otrávene. Naš telocvikár je ten najlenivejší človek na tejto planéte. A to je to telocvikár! Opomenieme to, že je fest namakaný, no ja si aj tak stojím za svojím, že sú to steroidy a očný klam.

No všetky baby na škole, okrem mňa a Lauren samozrejme, sú z neho na mäkko. My si z toho robíme srandu, že sme tu jediné normálne a vieme racionálne uvažovať a aj konať. Pretože to, čo stvárajú obzvlášť naše nádhery je mimo nášho chápania.

,, Už si? Pohni si, lebo ten debo stopuje každú sekundu. Už mám jednu minútu neskorého príchodu a keď mi tam pribudne 30 sekúnd, neprežijem to!!! " snažila som sa si spraviť srandu. Lauren sa ľahko zasmiala a postavila sa z lavičky. Okej môžeme ísť.

Nemám rada hodiny telesnej z dvoch dôvodov. Dôvod číslo jeden je, že nemám veľmi rada priveľa pohybu. Presnejšie pohyb, pri ktorom sa potím viac ako je zdravé. Chodenie mám rada aj jógu alebo pilátes no beh a kolektívne športy teda nie. Hlavne teda tie kolektívne športy. Pretože nikomu neverím, že mi náhodou alebo naschvál neublíži. A že už sa to párkrát stalo. Ale našťastie volejbal je jedena z tých "slabších" hier, ktorú hrávame.

Dôvod číslo dva je, že naše baby neskutočne okato flirtujú s tým namysleným oberdebilom. Samozrejme, že pánko si to nechá, pretože mu to hladí jeho obrovské ego, ktoré sa do našej školy ani nezmestí. A to má naša škola dve budovy. A sú dosť veľké.

Jednoducho je to nechutný pohľad na to ako sa baby aj z iných tried pretŕčajú v legínach a úzkych kraťasoch pred učiteľom. Jeho oslovovať pán profesor odmietam. Nehrozí. Keď si všetko toto odmyslím jediné, čo je na ňom ako tak atraktívne, sú jeho svaly, ktoré ako som už spomenula sú len na oko. Nuž je to moja ženská intuícia.

Áno jeho farba očí je pekná. Má ich úplne nebesky modré a prenikavé, no stále je to len farba. Vlasy má hnedé na krátko ostrihané a vygelované dozadu. No a jeho nový trend je taký malinký pidifúzik pod nosom. Vrcholne nevkusné.

Vyšli sme zo šatne a prešli do telocvične. Dnes by sme ju mali mať so 4.B. Doteraz sme nemali stály rozvrh a každý týždeň sa menil. Ako u sprostých ale čo sa dá robiť, všakže? No konečne máme stály rozvrh a pondelky budeme mať telesnú s rovesníkmi. Ešteže starší ako my na tejto škole nie sú. Neznášala som ako sa starší žiaci povyšovali nad tých mladších.

Ako inak naše "nádherné spolužiačky" sa motali okolo telocvikára, ktorý sedel na lavičke a predpokladám, že rozprával o svojej poslednej návšteve v posilke. Koľko kíl udvihol a nezabudnem, že popri tom sa tu nastaví jak taky pajác. No a už to ide. Náš silák sa postavil, zatol obe ritné polky, rozkročil sa jak gadžo a napol svaly na rukách. Ja som len prekrútila očami a odvrátila zrak. Toto je nechutné.

Chytila som Lauren za ruku a ťahala ju preč od týchto individuálne narušených ľudí. Prešla som k ďalšej lavičke, kde bola 4.B a spolu s nimi aj naši chalani.

,, Vy dve ste nám stále verné. Aké milé od vás. " ozval sa Jake zo stredu lavičky a vďačne na nás pozeral. Popri tom zopäl ruky a robil sa, že sa modlí.

,, Jasné, že sme vám verné vy naši krásavci. " chytila sa Lauren a hravo žmurkla na Jakea. Títo dvaja okolo seba krúžia už nejakú chvíľu a ja už len čakám kedy sa nejako rozhýbu. Ostatní sme len zborovo zhúkli na znak toho, že Lauren sa na Jakea tak okato ocapila.