Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 10.

,, Ďakujem. " poďakovala som kuchárke za obed a odišla si sadnúť. Moje doučovanie má začať o hodinu, no ja som už teraz nervózna. Mám kompletne stiahnutý žalúdok a od stresu mi je zima. Netuším, ako to dopadne a, či sa zdržím toho nutkania sa ho spýtať na niečo ohľadom toho, čo sme sa s Lauren dočítali na nete.

,, Ideš na to doučovanie? " spýtala sa ma a sadla si vedľa mňa. Ja som si povzdychla a začala sa hrabať v dnešnom obede.

,, Dvakrát sa mi nechce ale musím. Potrebujem to, sama to dobre vieš. " odpovedala som potichu. Nemám na výber. Úprimne? Áno, mám z neho strach. Ale skôr mám strach z toho, že by to, čo si s Lauren myslíme je pravda.

,, Hej viem. Je to na chuja. " povedala a začala aj ona jesť. Ja som si sem tam dala malý kúsok do úst, no nejako veľmi som nejedla.

,, Ale tá baba tam písala, že cez deň neútočia, čiže by si mala byť v suchu. " zahlásila a ja som sa zamyslela. Je to pravda ale jeden nikdy nevie.

,, Uhm ale ja si aj tak nie som istá. Som strašne nervózna. " priznala som sa a podoprela si hlavu rukou.

,, Ja sa ti nečudujem. Ja som nervózna aj za teba. " povedala a ja som sa pousmiala. My dve stále držíme spolu.

,, Pre istotu maj pri sebe mobil, okej?  " poprosila som ju a beznádejne na ňu pozrela.

,, Neboj sa. Keby niečo kľudne mi volaj. " uistila ma a chytila ma za ruku. Vďačne som sa na ňu pozrela a zhlboka sa nadýchla. Znova som začala jesť a pozrela sa na hodiny. Už je pol tretej. Žalúdok mi zovrelo a v ústach som mala sucho. Už sa to blíži.

,, Teraz tak rozmýšľam. Keď chceš môžem u teba do konca týždňa bývať. Hm? " odrazu vysolila. Hodila som na ňu prekvapený pohľad a dala si dokopy, čo mi vlastne navrhla. Radostne som sa na ňu usmiala a okamžite ju tuho objala.

,, Ježiš, áno. Budem ťa milovať. " hovorila som do jej vlasov a hodne sa mi uľavilo. V noci sa mi bude lepšie spať, dúfam.

,, Môžeme sa o tom lepšie porozprávať a aspoň sa nebudeš báť. A ani ja, kámo však každú chvíľu som sa budila a kontrolovala celý byt. " posťažovala sa mi a ja som si hneď spomenula na moju nočnú moru. Ako som sa dostala do takéhoto niečoho? Neviem si to vysvetliť.

,, Ja som mala nočnú moru. Skoro som dostala infarkt. " prezradila som jej a pozrela sa do môjho taniera s obedom. Prerozprávala som jej môj sen a ona na mňa s ľútosťou hľadela.

,, Koky. Chúďatko moje. Neboj sa ak sa ešte raz ukáže, keď pôjdeme k tebe nakopem ho do riti. " zahlásila a postavila sa do bojového postoja. Ja som vyprskla do smiechu a po chvíli aj ona. Najprv sa tvárila strašne dôležito, no neudržala smiech. Nie sme normálne baby.

,, Okej ty majster kung-fu. " potlapkala som ju po pleci a stále sa smiala.

,, Ty ma stopro ochrániš. Hneď som pokojnejšia, keď ťa mám po svojom boku. " dokončila som a obe sme vybuchli do smiechu. Aspoň na chvíľu som mala lepšiu náladu a nemyslela som na Namjoona a tých hlúpych démonov, či čo to.

,, Počuj, nechceš ma zamestnať ako svojho bodyguarda? By som každého odpinkala jak nič. Chceš vidieť? " znova to zabila. Obe sme sa smiali až sme dýchať nevedeli. Ostatní v jedálni sa na nás pozerali akoby sme spadli z višne. Nám to bolo totálne jedno a išli sme si stále svoje.

Hodnú chvíľu nám trvalo, kým sme sa ukludnili. Nebolo to ľahké, hlavne keď Lauren stále skúšala nejaké iné bojové postoje a pýtala sa ma, ktorý je najlepší. Vyzeralo to ako zostava z cirkusu a nie bojová. Ešte keď začala dávať svoje bojové pokriky, no odpálilo mi dekel. Nevedela som sa prestať smiať.