Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 15.

,, Počuj ten nový telocvikár bol minule celkom v pohode, že? " poznamenala Lauren a hodila svoju tašku na lavičku. Ja som si prezliekla nohavice a pozrela sa na ňu.

,, No ja si ešte názor robiť nebudem. Pamätáš v prvom ročníku? Tiež sme mali rady toho debila. A čo sa z neho vykľulo. " povedala som a prezliekla si aj tričko. Lauren sa tiež prezliekla a spolu sme prešli do telocvične. Znova sme sa usadili na tej istej lavičke ako vždy. Akurát, že rozdiel bol v tom, že naše baby smutné sedeli na mieste, kde si zvykli štebotať s tým oberdebilom.

Aj keď máme nového telocvikára ony sa nevzdali a skúšajú na neho všelijaké taktiky a úprimne je to hrozne vtipné. Ako ich vždy totálne zruší a pošle kade ľahšie. Je to pre moje uši hotová hymna šťastia a škodoradosti. Možno som hnusná, no po skoro štyroch rokoch takého cirkusu je to príjemná zmena.

,, Počuj Lauren, v piatok by sme mohli ísť sem. " ozval sa Jake a prisadol si k Lauren s mobilom v ruke z druhej strany. Moje obočie vystrelilo do nebies a otočila som sa ich smerom. Oni dvaja idú von? A ja to tom nič neviem? No počkaj, Lauren. Ešte ťa vyspovedám.

Do telocvične vošiel Namjoon a spolu sním aj jeho spolužiaci. Baby sa rozdelili a išli k tým našim. Nechápem ako sa môžu baviť s tými hlúpimi kozami, no čert to ber. Zrejme budú z rovnakého cesta. Namjoon bol oblečený ako vždy, no mení si šatku podľa toho ako je zladený zvyšok jeho úboru, čo je podľa mňa too much ale keď si na tom niekto potrpí whatever. Dnes bol celý v čiernom a aj šatku mal čiernu. Teraz ako má tie hnedé vlasy mu tie šatky až tak nevyniknú ako keď ich mal blond. No farbou vlasov ladíme, viac menej. Ja mám síce tiež také hnedé ako on ale mám melír takej tmavej blond.

Namjoon sa na mňa pozrel a letmo sa usmial. Úsmev som mu opätovala a presunula svoj pohlad inam. Už som na neho čumela dosť. Každú chvíľu by malo zvoniť a všetci sme zvedaví, čo budeme dnes na telesnej robiť. Hodiny na stene ukazovali, že za tri minúty približne bude začiatok hodiny. Čiže ešte mám čas sa ísť napiť. Netuším prečo som to nespravila, keď som sa prezliekala. Postavila som sa a išla do šatne sa napiť.

Prešla som ku svojim veciam a vybrala si z tašky fľašku. Poriadne som sa napila a fľašu odložila späť na jej pôvodné miesto v mojej taške. Otočila som sa a vykríkla zo šoku. Stál za mnou Namjoon a opieral sa o stenu.

,, Kriste. Toto mi nemôžeš robiť. " povedala som zadýchane a chytila sa za čelo. Kokos hrozne ma vyľakal.

,, Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. " povedal previnilo a hodil na mňa ospravedlňujúci pohľad.

,, Tak nabudúce nechoď ako duch, dobre? " poradila som mu a jemne sa usmiala. Ako-tak sa mi podarilo chytiť dych.

,, Ideš na obed? " opýtal sa ma a ja som spozornela. Pozeral sa do zeme a hral sa so svojimi prstami na rukách. Je nervózny? Naposledy som ho takého videla keď sa ma pýtal, či si budem hľadať niekoho iného na chémiu.

,, Áno idem, prečo? Ty nejdeš? " spýtala som sa ja jeho. Popravde som ho doteraz ani raz nevidela v jedálni na obede. Na to, že chodí na našu školu už skoro mesiac a pol to neberiem ako náhodu, že sme sa nestretli.

,, No ja nechodím na obedy. Počkám ťa hore ako vždy. " povedal nakoniec a odišiel. Prekvapene som sa pozrela za ním ako zašiel za roh. Zaujímalo by ma, prečo nechodí na obedy. Niekedy musíme byť v škole dlhšie aj do tretej. A keď má doučovanie so mnou tak aj dlhšie. To nie je hladný? Je to divné. Práveže vzhľadom k jeho celkom dosť namakanej postave by som povedala, že potrebuje jesť oveľa viac ako normálny človek.

Iba som nad týmto celým mykla plecami a vrátila sa späť. Ako som vošla do triedy zazvonilo a všetci sme sa zoradili do dvoch radov. Chalani zvlášť a baby tiež. Takto si to náš nový učiteľ praje a celkom je to pochopiteľné. Lepšie sa asi vyzná alebo tak. Postavila som sa vedľa Lauren ako aj minule a drgla do nej. Učiteľ akurát konroloval chalanov, či majú poriadny úbor a takisto absenciu.