Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 22.

Film už skončil a ja som začínala pociťovať hlad. Niečo by som zjedla. Akurát, že netuším, či mám už ísť domov alebo budeme pozerať ešte ďalšiu časť. Je len pol ôsmej, čiže ešte jeden by sme podľa mňa v pohode zmákli. Keďže mi Namjoon nedal viac info o dnešnom večeri netuším, čo bude ďalej.

,, Idem dole pre pizzu. " zahlásil Namjoon a postavil sa zo sedačky. Okamžite som na neho strelila pohľadom. Ušlo mi niečo? Kedy stihol objednať pizzu? Pozrela som sa na ostatných a nevyzerali prekvapene. Asi som jediná stratená v tomto byte.

,, Nebudeš potrebovať pomoc? " ozvala som sa a pozrela sa na obúvajúceho sa Namjoona. Okamžite na mňa presunul svoj pohľad a zamyslel sa. Predsa len predpokladám, že objednal pre dvojicu jednu pizzu. To sú štyri krabice.

,, Vlastne hej. Potrebujem niekoho kto obslúži výťah a aj odomkne. " povedal so zamysleným pohľadom. Okamžite som doslova vyskočila zo sedačky a išla sa obuť.

,, Pôjdem s tebou. " oznámila som mu a otvorila dvere. Prekvapene na mňa pozeral ale neriešil a nasledoval ma. Možno som sa správala detinsky, no mala som divný pocit počas toho filmu.

Film začal a všetci sme potichu sledovali Namjoonove hotové domáce kino. Izbou sa ozývali anglické konverzácie a na obrazovke dole boli nejaké titulky. Dáke haky baky, netuším aké. Moment. Namjoon mi spomínal, že je z Kórei, čiže asi budú kórejské. Ale úprimne nevidím rozdiel čínske, kórejské, japonské a ešte bohvie aké ďalšie.

Zacítila som pri mojom uchu cudzí dych. Na chvíľu som zamrzla, no vedela som kto je to. Nikto okrem Namjoona to byť nemôže.

,, V pohode? " opýtal sa ma. Naskočila mi husia koža z toho ako mi šepkal do ucha. Iba som nemo prikývla.

,, Prečo? " spýtala som sa teraz ja. Pozrela som sa na neho a v celkom už šeru videla len dosť slabo jeho črty tváre.

,, Vieš niekedy sú až moc aktívni a inokedy zas príliš vážni. Len si to prosím ťa neber nejako osobne. " povedal a jemne sa usmial. Úsmev som mu opätovala a pritúlila sa k nemu viac. Film sa blížil do polovice.

Postavila som sa, že si idem naliať pitie. Vzala som aj Namjoonov prázdny pohár a odišla do jeho kuchyne. Keďže je jeho kuchyňa spojená s obývačkou a aj chodbou tak tu má na optické oddelenie priestoru kuchynský ostrovček.

Kuchyňu má celú bielo-šedú. Páči sa mi ako má zariadený celý byt. Tak moderne, no útulne. Zaujímalo by ma ako vyzerá jeho izba. Či spálňa asi. No to je jedno. Zatriasla som hlavou a položila poháre na linku. Z chladničky som vybrala džús a do oboch pohárov naliala skoro úplne po vrch.

Otočila som sa späť smerom ku chladničke, no narazila som do niekoho. Skoro som vykríkla, no udržala som sa. Bol to Jin. Boháča strašne som sa zľakla. Chytila som si hruď a snažila sa upokojiť moje vystrašené dýchanie.

,, Prepáč, nevedela som, že si tu. " povedala som pravdivo a vzhliadla hore do jeho tváre. Výraz jeho tváre bol totálne neutrálny. Dúfam, že som ho nejako nenahnevala.

,, V pohode. " bolo jediné, čo povedal a vzal mi džús z ruky. Inak akože nepočula som ho prísť. Ale to bude určite preto, lebo som bola až príliš vtiahnutá v mojich myšlienkach.

Otočila som sa a vrátila sa späť. Namjoonovi som jeho pohár dala do rúk a sadla si na svoje miesto vedľa neho.

,, Ďakujem, babe. " pošepkal do môjho ucha a ja som sa pripečene usmievala. Ešteže je tu už tma a svetlo ide iba z telky. Čiže snáď ma až tak dobre nevidí.