Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 13.

,, Dobrú chuť. " popriala som Lauren a pustila sa do svojho jedla. Dnes sme mali nejaké cestoviny, čo mi dobre padlo. Milujem cestoviny. Na hoc aký spôsob.

,, Ozaj. Aká bola prvá noc po dlhšej dobe doma? " spýtala som sa jej so smiechom. V nedeľu sa jej dosť ťažko odchádzalo odo mňa. Bodaj by, keď mala all inclusive. Úprimne aj mne bolo trochu smutno, pretože som si veľmi rýchlo zvykla na jej prítomnosť. Bývať sama má aj výhody aj nevýhody.

,, Však som skoro aj zabudla ako vyzerá môj byt. Ale v pohode aklimatizovala som sa. " povedala so smiechom a ja som sa k nej pridala. Dojedli sme obed a ešte sa rozprávali.

Keď už boli skoro tri hodiny sme sa presunuli do druhej budovy a ja som vyprevadila Lauren do práce. Ja som sa pobrala hore na doučovanie. Bože tieto schody ma raz zabijú. Vyšla som až hore a prešla pred dvadsať päťku. Otvorila som dvere a vošla dnu. Ako som predpokladala Namjoon ma tam čakal.

,, Ahoj. " pozdravil ma a usmial sa na mňa. Stále mi to príde divné, keď sa na mňa usmieva. Nie som na to zvyknutá, pretože doteraz som stretávala len jeho kamennú tvár najviac letmý úsmev. No takýto ozajstný úsmev nie. Iba vtedy keď bol s kamarátmi v našej kaviarni.

,, Ahoj. " odzdravila som ho a prešla k lavici. Zložila som si ruksak a sadla si na stoličku. Vybrala som si z ruksaku chémiu a fľašku s vodou.

Začali sme tým, že sme zopakovali piatkové učivo z laboriek. Išlo mi to fajn, z čoho som bola nadšená. Potom som mu ukázala to, čo sme preberali na teórii a moju domácu úlohu, ktorú som nemala úplne zle ale ani to nebolo veľmi dobre. Mala som polovicu zle.

Namjoon mi to pekne vysvetlil a pomohol mi opraviť si chyby v domácej. Bola som mu strašne vďačná za to, ako veľmi mi pomáha v tej chémii. Asi by som mala začať rozmýšľať ako sa mu odvďačím.

,, Zlepšuješ sa. " poznamenal a zavrel si svoju knihu. Ja som sa spokojne usmiala. Asi nie som úplne beznádejný prípad.

,, Vďaka tebe. Som rada, že mi takto pomáhaš, fakt. " priznala som a pozrela sa na neho. Venoval mi krásny úsmev a začal si baliť veci do ruksaku. Spravila som to isté a zbalila sa. Spolu sme opustili triedu a išli dole.

,, Počuj, ako sa ti odvďačím za tvoje doučovanie? " rozhodla som sa ho to opýtať. Mňa samú nič nenapadá.

,, To je v pohode ja nič nechcem. " povedal s miernym smiechom. Ja som sa zamračila. Nepáči sa mi, že za to nič nechce.

,, Ale no tak. Niečo by ťa určite potešilo. " povedala som a pozrela sa na neho. Usmieval sa a pozeral sa dopredu. Vyzeral cute keď sa takto prirodzene usmieval. Dobre, teraz som si v mysli dala facku. Preber sa, Rose!

,, Nie, vážne je to v pohode. " odpovedal presvedčivo a pokračoval v chôdzi. Už sme boli na prvom poschodí.

,, Dobre tak aspoň ťa pozvem na niečo, hm? " navrhla som mu a čakala ako zareaguje. Postavil sa predo mňa a venoval mi jemný úsmev a pohľad do jeho krásnych očí.

,, Okej to beriem. Dáme večeru. " odpovedal s iskrou v očiach a ja som sa musela usmiať. Bol taký zlatý. Toto je úplne iný Namjoon ako ten, ktorého som stretla na začiatku. Tohto mám oveľa radšej.

,, Fajn tak kedy? V piatok? " hľadela som spýtavým pohľadom do jeho očí. Usmial sa a mala som možnosť vidieť jamku v jeho líci. Zistila som, že sa ukáže len vtedy keď sa úprimne usmeje. Čo ma nejakým spôsobom zahrialo pri srdci.

,, Kľudne. Ako povieš. " prehodil, otočil sa a zišiel schody. Nasledovala som ho a spolu sme vyšli zo školy. Pred školou sme sa rozdelili a ja som išla na zastávku autobusu ako vždy.