Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 14.

,, Rose, prosím ťa ideš ma vystriedať pri pokladni? Potrebujem ísť na WC. " pribehla ku mne Sabrina, keď som upratovala jeden zo stolov.

,, Jasné, choď idem tam. " uistila som ju a vzala špinavé riady a položila ich na pult za seba. Teraz to počká.

,, Dobrý, čo to bude? " spýtala som sa takej celkom cute dvojici. Chalan s babou sa držali okolo pásu navzájom a bolo vidno, že sa majú úprimne radi. Čo ma zaujalo na tej babe bol jej účes. Mala odfarbené vlasy na blond a dredy. Neviem ale mne osobne sa dredy veľmi nepáčia.

,, Dvakrát espresso. " povedal za nich oboch ten chalan, ktorý bol celkom vysoký. Mal čierne kratšie vlasy a v tvári mi pripomínal Kena. Ona ale vôbec ako Barbie nevyzerala.

,, 4€. Kartou alebo cash? " opýtala som sa ho, keďže som predpokladala, že bude platiť on. Vytiahol si peňaženku a dal mi päťku. Vydala som mu euro a začala robiť dve kávy. Hotové som im ich podala a poďakovala za ich návštevu.

Nikto ďalší tu nečakal, čiže som dokončila to, čo som robila predtým. Dala som tie riady do umývačky a vrátila sa k tomu stolu s handrou v ruke.

Volakto bol totiž taký milý, že sa mu podarilo rozliať kávu, ktorá fajnovo už zaschla. Snažila som sa to poriadne vydrhnúť, aby som sa mohla posunúť k ďalším stolom. Občas som skontrolovala pokladňu, či tam niekto je a Jacob to tentokrát zobral na seba. Čiže ja som mohla spokojne robiť túto v podstate špinavú robotu, no stále to bolo lepšie kvôli tej mojej ruke chromej. Už to nemusím mať obviazané mám to len prelepené leukoplastom, no aj tak to ešte dosť pobolieva hlavne keď nesiem tácku. Čiže som sa s Jacobom a Sab dohodla, že pokiaľ sa mi to nezahojí budem robiť také ľahšie veci.

Takže upratujem a blokujem. Nejako mi to neprekáža, zatiaľ teda. Dúfam, že už budúci týždeň bude tá ruka ok a ja budem môcť normálne pracovať. Predsa len sa cítim blbo, keďže nemôžem obsluhovať až ku stolom. Ale nevadí, bola to nehoda.

Odpratala som aj zvyšné stoly a riady dala do umývačky, ktorú som hneď aj zapla. Vrátila som sa dopredu a doložila koláče. Včera sa nám večer už nechcelo a je ich tam dosť málo, čiže musím ich doplniť.

Keď som doplnila koláče išla som vyložiť umývačku. Odložila som umyté riady do skriniek vpredu. Videla som, že ďalší stôl je prázdny, tak som ho upratala. Ešte som bola chvíľu pri pokladni, no o piatej musím odísť, čiže som sa začala pomaly chystať.

Akonáhle odbilo päť hodín som sa zbalila a utekala domov. Mala som v pláne sa trochu skultúrniť, keďže dnes ráno sa mi absolútne nechcelo vstávať. Tým pádom som sa nenalíčila ako zvyčajne a išla som do školy "naked". Ešte si chcem dať krajšie tričko, pretože v tom zhone ráno som si nejako nestihla vybrať lepšie ako obyčajné čierne tričko.

Prišla som domov a hneď utekala k môjmu líčiacemu stolíku. Napatlala som na seba omietku ako som zvyknutá a trochu si orámovala oči hnedou ceruzkou. Dala som si aj rúž, čo robím z času na čas ako mám čas. Keďže večne nestíham, tak je to také všelijaké. Ale whatever. Absolútne s tým nemám nejaký problém.

Spokojná so svojím lookom som si prečesala vlasy a zopla ich trochu dozadu. Prešla som do izby a vymenila si tričko za takú károvanú čierno-červenú košeľu. K týmto čiernym rifliam je to super. Lauren mi síce povedala, aby som to brala ako rande a obliekla sa lepšie, no to som jej hneď vyhodila z hlavy.

Prvá vec je, že je vonku už fakt celkom zima a šaty alebo sukňa tak nejako nepasujú na október. Druhá je, že to nie je rande. Obyčajná večera s kamarátom. Teda neviem vôbec, či sme kamaráti. Nakoľko náš vzťah je celkom odlišný a komplikovaný môžem povedať, nedokážem určiť v akom štádiu sa nachádzame. Každopádne budem to brať ako obyčajnú večeru ako keď ju máme spolu s Lauren.