Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 6.

,, To nie je možné. Jemu naozaj svietili oči. A na zeleno. " opakovala Lauren stále dokola ako pokazená platňa. Nečudujem sa jej. Prvýkrát keď som ho videla ja nespala som tri dni.

Aj tak mi nejde do hlavy prečo sa objavil aj dnes keď vedel, že nie som sama. Akože z jednej strany som mu vďačná, nakoľko mi Lauren verí a nepovažuje ma za pošahanú. Ale z druhej strany vyzerá Lauren ako vymletá. A to nie je okej.

,, Lauren! Preboha pozeraj sa, čo robíš! " skríkla som na ňu, pretože sa nepozerala keď si nalievala pitie a že jej preteká pohár. Lauren myklo a konečne sa zobudila.

,, Ježiš. Sorry. " ospravedlnila sa mi a začala utierať džús z linky. Ja som si len povzdychla.

,, Poď pustíme si film. " povedala som a prešla som do svojej izby. Lauren zobrala džús a naše poháre a nasledovala ma. Vytiahla som svoj notebook a zapla ho. Kým sa štartoval išla som pohľadať nejaké čipsy alebo tak. V kuchyni som ich mala z nejakého dôvodu schované v skrinke medzi cukrom. Netuším ako sa tam dostali. Zobrala som misku a čipsy do nej nasypala. Vrátila som sa do mojej izby a v počítači otvorila priečinok s filmami. Otočila som ho k Lauren.

,, Vyber niečo. " povedala som a naliala si do pohára džús. Lauren sa pustila do prezerania mojich filmov. Väčšinu sme spolu už videli. Po chvíli dala notebook do stredu. Začali úvodné titulky a potom nápis "Upírska akadémia". Dala som do stredu aj misku s čipsami. Tento film obidve môžeme, čiže sme ho pozerali až do konca.

****

,, Rose! Vstávaj! Zaspali sme! " počula som vystrašený hlas Lauren, ktorá mnou lomcovala sem a tam ako s bábikou.

,, Koľko je hodín? " zamrnčala som so stále zatvorenými očami. Tak dobre sa mi spalo. Musela ma zobudiť?

,, Je štvrť na deväť! " skríkla a ja som okamžite otvorila oči. Posadila som sa a skontrolovala čas na hodinách na mojom nočnom stolíku. Vyvalila som oči, keď som zbadala, že je naozaj štvrť na deväť.

,, Do p***! " skríkla som a okamžite vyletela z postele ako neriadená strela.

,, Nezvonil ti budík?! " spýtala som sa jej a popri tom som ukladala periny. Ako je možné, že sme nepočuli zvoniť budík?

,, Nie, pretože som si ho zabudla nastaviť. A prečo nezvonil tebe? " otrčila sa teraz ona na mňa a prekrížila si ruky cez prsia.

,, Nooo.... Spoliehala som sa na teba. Ja som si ho nenastavovala. " priznala som a nahnevaná sama na seba som si utekala umyť zuby. Ako môžeme byť také trubice a nenastaviť si budík?

Obe sme pobehovali po mojom byte ako splašené kurence. Narážali sme do seba a krížili si navzájom cestu, čiže lietali tu nadávky ako zadarmo. Totálny chaos. Skoro sme to tu úplne zdemolovali. A to ten byt ani nie je reálne môj. Majiteľ by sa chytal za hlavu, keby to videl.

Ako-tak vychystané sme opustili môj byt a ponáhľali sa do školy. Neďaleko od zastávky sme videli ako nám odchádza autobus. Super! Takže sme čakali na ďalší. Ako naschvál, vážne.

Keď sme vystúpili pri škole rozutekali sme sa smerom ku škole, nakoľko nám ostávalo len desať minút a ešte sme museli ísť do skriniek po učebnice.

Samozrejme, čo sa nestalo pri mojom úžasnom behu som sa potkla o vlastnú nohu a rozčapila sa na chodníku jak žaba. Lauren zastala a začala sa nehorázne smiať.

,, Viem, že máš rada našu Zem ale nemusíš jej to takto drasticky dávať najavo. " vysmievala sa mi za čo si vyslúžila odo mňa ranu do ramena.