Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 8.

,, Pán učiteľ Hunter bude nahradený iným pánom, ktorý vás bude učiť telesnú. " oznámila nám riaditeľka zatiaľ, čo sme všetci sedeli v telocvični na lavičkách. Niekto bol totiž taký akčný, že bol zavolať pomoc, keď sa učiteľ skoro pobil s Namjoonom.

,, Pusti ma ty zasran! " zavrčal pomedzi zuby učiteľ na Namjoona. Ten len tvrdo na neho hľadel a svoj dotyk neuvoľnil. Namjoon sa postavil predo mňa a naďalej držal učiteľovi ruku. Hneď ku mne pribehla Lauren a objala ma.

,, Povedal som, aby si ma pustil! " teraz už zakričal a snažil sa vytrhnúť z Namjoonovho zovretia. Ten sa samozrejme nedal a stále učiteľa nekompromisne držal.

Odrazu sa tu objavili ďalší naši učitelia a pribehli ku telocvikárovi. Práve vtedy ho Namjoon pustil a odstúpil od neho. Naš matikár a druhý telocvikár spacifikovali toho blázna a odviedli ho niekam preč.

Sedela som v strede medzi Lauren a ním. Lauren ma hladkala po chrbte a ja som sa snažila ukludniť. Celá som sa triasla. Ruky som mala spojené položené na kolenách. Strašne sa mi triasli. Mala som pocit akoby som mala Parkinsona.

,, Nebojte sa nový učiteľ s vami bude mať už nasledujúcu hodinu. Teraz sa prosím rozídte a choďte na ďalšie hodiny. " povedala a odkráčala preč. Ako mohli tak rýchlo niekoho zohnať? To nie je možné. Museli už dlhšie niekoho hľadať. No zaujímalo by ma prečo.

Všetci sa začali zberať preč z telocvične, no mne sa nedalo postaviť sa. Stále som bola v šoku. Aj z toho, že ma chcel učiteľ udrieť ale aj z Namjoona. Ako sa ma zastal a ten jeho dotyk. Motá mi hlavu stále viac a viac.

,, Rose, poď pôjdeme sa najesť. " ozvalo sa v mojich ušiach. Lauren ma potiahla na nohy a spolu sme odišli do šatne. Prezliekli sme sa a išli na obed. Nemala som zrovna dvakrát chuť, no niečo som zjesť musela.

Spolu s obedom sme si sadli k nášmu stolu a začali potichu jesť. Lauren zrejme nechcela, aby som sa cítila nepríjemne a tak bola radšej ticho. Ja som jej za to bola vďačná, nakoľko som bola stále mimo zo všetkého.

V hlave sa mi prehrával ten moment keď som zbadala ako Namjoon drží učiteľovu ruku zovretú v päsť. Striaslo ma, pretože som akoby znova zacítila ten jeho studený ľadový dotyk. Chytila som si zápästie na pravej ruke a rozmýšľala, čo mi jeho dotyk pripomína. Dám krk za to, že som ho už cítila, no Namjoon sa ma nikdy pred tým nedotkol.

No nič teraz sa musím psychicky pripraviť na chémiu. Dala som si do úst prvé sústo a zamračila sa. Nebolo to nejako zlé, no bolo to dosť slané. Mali sme nejaké mäso s omáčkou a zemiakmi. No niekomu asi spadla celá solnička do hrnca.

S Lauren sme zjedli obed a odniesli tácky. Odišli sme z jedálne do druhej budovy našej školy. Na vrátnici sme zastali a na chvíľu si sadli na gauč.

,, Dnes mám doučovanie. Dohodla som sa s Namjoonom ešte pred hodinou. " oznámila som jej, nakoľko som nejako nemala čas jej to povedať skôr. Iba prikývla a začala sa obliekať. Obliekla si sveter a potom aj bomberu.

,, Prosím ťa dávaj si pozor. Nechcem ťa hľadať v nemocnici. " povedala mi a ja som sa postavila. Objali sme sa na rozlúčku.

,, No budem sa snažiť. " odpovedala som jej. Lauren si vzala svoj ruksak a hodila si ho na chrbát.

,, Rose, si v pohode? Tú chémiu môžeme presunúť. " zrazu sa pri nás ozval Namjoon. Trochu som sa ho zľakla a okamžite som sa otočila za seba odkiaľ išiel jeho hlboký dunivý hlas.

,, To je v pohode. Z toho testu som dostala trojku. Potrebujem si to prejsť. " povedala som mu a celého si ho premerala. Mal na sebe biele tričko s retiazkou, na tom mal modro-bielu kockovanú košeľu a čierne pásikavé nohavice. Vlasy mal vyčesané dohora. Celkový jeho zjav bol perfektný ako vždy keď ho stretnem. Ako to robí, je pre mňa záhada.