Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 2.

,, Bude to 5,60. Kartou alebo v hotovosti? " spýtala som sa nejakého chalana, ktorý si kúpil espresso a croissant. Bože keď vidím tú šóru za ním chce sa mi utiecť. Chalan vytiahol kartu, chvála Bohu.

Obslúžila som aj ostatných zákazníkov a vybrala sa pozbierať riady po stoloch. Vzala som si veľkú tácku a podišla k prvému stolu. Všetky šálky a taniere som naukladala na tácku a išla dozadu dať ich do umývačky. Znova som sa vrátila do predu a pozbierala riady z ďalších dvoch stolov, keďže tam toho nebolo veľa. Znova som to odniesla dozadu. Umývačka už bola plná a tak som ju zapla.

Vrátila som sa dopredu a vzala si handru, aby som mohla stoly utrieť pre ďalších zákazníkov. Našťastie ešte stále do našej kaviarne chodia aj civilizovaní ľudia a nie len takí, čo robia naschvál bordel. Však ja to upracem. Nenávidím takých ľudí a osobne by som im ruky dolámala.

Utrela som všetky prázdne stoly a poukladala podpivníky a obrusy. Vrátila som sa k pultu a začala robiť uzávierku nakoľko budeme za hodinu zatvárať. Ani sa to nezdá, ale čas pri práci plynie o dosť rýchlejšie. Nepovedala by som, že už je šesť hodín.

,, Rose môžeš už ísť ja to dokončím. " ozval sa pri mne Jacobov veselý hlas. Jacob je môj kolega. Je o niečo vyšší odo mňa ale nie veľmi. Má krátke čierne vlasy vyčesané do hora a trochu tmavšiu pokožku. Jeho veselý úsmev zlepší náladu asi každému. Jacob je dosť športový typ a každý deň chodí do posilky. Niekoľkokrát sa mi chválil fotkami jeho vypracovaného tela.

Keď som tu začala robiť on bol ten, kto ma povzbudzoval, aby som to nevzdala a spríjemňoval mi čas v práci. A tak je to aj doteraz. Často som rozmýšľala, že či náhodou o mne nerozmýšľa ako o babe, ktorú by chcel, no on ma hneď vyviedol z omylu keď som ho videla ako pre neho prišiel jeho priateľ.

Neviem, či sme zrovna kamaráti, keďže okrem práce sa nestretávame. Síce on mi zvykne občas napísať ale to je všetko. Jacoba mám rada je veselý a vôbec nie je ako ostatní gayovia. Nevyzerá na to a o to viac sa mi to páči. Pretože takých preafektovaných homosexuálov nemám rada. No Jacob je aj vtipný a pekný chalan. No škoda čo sa dá robiť.

,, To je v pohode, Jacob ja to dokončím. Už toho nemám veľa. " milo som sa na neho usmiala a tak mu oplatila jeho vrelý úsmev. On mi chytil ruky a odtlačil ma od pokladne. Vyjavene som na neho pozerala.

,, Nie ja to dorobím. Choď domov. Stavím sa, že máš kopec učenia a už je dosť neskoro. Takže makaj domov. " nahodil jeho vážny tón a prekrížil si ruky na hrudi. Povzdychla som si a usmiala sa. Jacob má 25, čiže je o dosť starší odo mňa a pracuje tu od svojich študentských rokov tak ako ja.

Pracujem tu 4 roky odkedy som sa sem presťahovala za školou. Brigádujem každú voľnú chvíľu, aby som si zarobila, čo najviac. No zároveň sa snažím sa aj učiť samozrejme. Teraz keď som v maturitnom ročníku je to komplikovanejšie ako po iné roky, no myslím si, že to fajne zvládam.

,, Ďakujem. Len sa nepomýľ. " povedala som varovne a dvihla ukazovák jeho smerom. Narážala som na poslednýkrát, keď robil uzávierku on. Pomýlil sa o 50€ prosím pekne. Doteraz neviem ako sa mu to podarilo. Každopádne dúfam, že tentokrát bude pozornejší a neurobí chybu. Inak ho šéf poriadne zvozí.

,, Prosím ťa. Vieš s kým sa bavíš? " povedal hrdo a vyprsil sa dopredu. Ja som sa len zasmiala.

,, Veď to, že viem. " odpovedala som uštipačne.

,, Okej idem sa prezliecť a utekám. " oznámila som mu a s úsmevom som prešla dozadu. Idem domov skôr o pol hodinu. Viac si priať nemôžem. Prezliekla som sa zo svojej uniformy do svojho oblečenia. Obliekla som si bomberu a vzala na chrbát svoj ruksak.