Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 5.

,, Lauren, Lauren! Počúvaj ma. " dobehla som za Lauren aj s obedom na tácke, ktorý som po ceste skoro vykydla na zem. Ale len skoro. Lauren si akurát chcela dať prvé sústo do úst, no zastavila sa v pohybe a pozerala na mňa ako na vraha. Zrejme preto, lebo je hladná a ja som ju práve vyrušila.

,, Nechaj jedlo tak. To počká počúvaj ma. " povedala som naliehavo a sadla si vedľa nej. Lauren sa na mňa zamračila a neochotne položila svoj príbor. Ja som jej povedala, čo sa mi stalo včera večer, keď som išla domov. Znova som nemohla spať. Miešali sa vo mne pocity. Strach, no zároveň zvedavosť, kto je to, prečo mi povedal, čo mi povedal a nejakým zázrakom mi jeho slová prišli také úprimné a zahriali ma pri srdci. Viem, že som úplne chorá ale je mi to jedno. Ja toho chalana vypátram a zistím, čo je zač a čo odo mňa chce. Pretože toto celé mi predsa len príde ako hlúpa hra alebo tak. A chcem sa vyhnúť prípadným problémom.

,, Nie, svietiace oči nie, prosím ťa. Zas začínaš. " povedala otrávene a frustrovane si prekryla tvár rukami.

,, Lauren, ako dlho sa poznáme? " spýtala som sa jej. Vážne som sa na ňu pozerala a snažila sa ju presvedčiť, že neblúznim a nie som blázon.

,, Štyri roky. " odpovedala bezmocne a povdzychla si. Ruky si položila na stôl a upriamila na mňa svoj ustráchaný pohľad.

,, Presne tak, štyri roky, to nie je málo. Keby som bola blázon, už dávno by som ti tu rozprávala o kadejakých vymyslených veciach. Ale až do teraz som s ničím takým neprišla. Je tak, nie? " položila som jej ďalšiu otázku. Potrebujem jej pomoc pri hľadaní toho chalana. A preto potrebujem, aby mi verila.

,, No áno. " odpovedala a zamyslela sa, že to, čo hovorím dáva zmysel.

,, No vidíš. Takže, teraz keď mi veríš pomôžeš mi ho nájsť. Potrebujem zistiť, kto to je. " oznámila som jej a pustila sa do svojho obeda. Lauren na mňa vypúlila oči takým spôsobom, že som mala pocit, že sa jej rozkotúľajú po jedálni.

,, Čo si povedala?! Nájsť ho? Tak to chcem vedieť ako. " povedala a prekrížila si ruky na prsiach.

,, No to ešte ani ja neviem ale my dve isto na niečo prídeme. Toho sa nebojím. " kľudne som jej odpovedala a žmurkla na ňu. Ona len neveriacky pokrútila hlavou a tiež začala jesť.

,, Vieš čo by sme mohli spraviť ako prvé? " po chvíli sa ozvala a pozrela sa na mňa. Ja som len kývla hlavou, že nech hovorí.

,, Dnes pôjdem s tebou večer po robote domov a prespím u teba. Uvidíme, či sa tajomný objaví. " navrhla mi. Ja som nad tým už uvažovala, no myslela som si, že ma pošle do čerta, tak som jej to ani nehovorila. Ale som rada, že sa mi ponúkla sama.

,, Super, vďaka. Spravíme si filmový večer. Zajtra toho do školy veľa nie je. " uvažovala som nahlas. Lauren prikývla a obe sme pokračovali v jedení.

Keď sme dojedli odniesli sme tácky a išli sme do triedy na angličtinu. Toto je dnes naša prvá spoločná hodina, pretože naša trieda je rozdelená na tri skupiny a s Lauren sme každá v inej, čiže máme spolu len spoločné hodiny. Rozdelení sme na cvičenia z chémie a biológie, na konzultácie z angličtiny a nemčiny. Akože v každej triede je do pätnásť žiakov, čo nie je až tak veľa a neviem prečo nemôžeme mať všetky hodiny spolu ale budiš.

****

,, Dobre ja si idem domov po veci a prídem za tebou do kaviarne. " oznámila mi Lau a naše cesty sa rozdelili. Ja som išla znova na zastávku autobusu do roboty.

Vystúpila som na svojej zastávke a prešla tých pár metrov do kaviarne. Vošla som dnu a bolo to tu úplne natrieskané ľuďmi. Povzdychla som si a prešla do zadu sa prezliecť. Hotová som sa postavila za pult a pomáhala Sabrine a Jacobovi.