Heaven Or Hell? {SK}

Chapter 11.

,, Dobre a ako chceš prísť na to, či to bol naozaj Namjoon alebo nie? " opýtala sa ma Lauren po chvíli chôdze. Prekrútila som očami a pozrela sa na ňu. Myslela som si, že sme túto tému už uzavreli.

,, Vieš čo. Už nemám chuť nič zisťovať. Kašlem na to. " odpovedala som jej pravdivo a dopila svoj čaj. Prázdny kelímok som hodila do neďalekého koša.

,, Ako chceš. Ale ja som zvedavá. " zakňučala a hodila na mňa psie oči.

,, Lauren. " zatiahla som unavene.

,, Tak ale podľa mňa ťa nechce zabiť. Prečo by ti inak pomáhal s chémiou, zachránil ťa pred tým pakom a obviazal ti zranenie? " začala menovať a ja som sa nad tým lepšie zamyslela.

,, Neviem, Lauren. Nič už nedáva zmysel. " posťažovala som sa. Som z toho na nervy. Do mojich ušných bubienkov narazil zvuk nejakého šuchnutia. Obe sme s Lauren naraz zastali a opatrne sa pozreli za nás. Nikto tu nebol.

,, Počula si to, však? " zašepkala mi Lauren.

,, Počula. " no želala som si opak. Začal ma ovládať strach. Ruky vo vreckách bundy sa mi začali potiť a moje dýchanie bolo dvakrát rýchlejšie. Z Lauren tiež vyžaroval strach.

,, Poď už nie sme ďaleko. " povedala som a začala som ťahať Lauren za ruku. Neochotne sa pohla z miesta a nasledovala ma. Zrýchlili sme krok a ponáhľali sa ku mne domov. Panelák, v ktorom som bývala bol kúsok od nás.

Vbehli sme do brány a ja som za nami zavrela. Za stromom pred bránou sa mihla nejaká postava. Pozrela som sa lepšie a videla niekoho ako odchádza preč. Kto to bol? Zatriasla som hlavou  a išla za Lauren hore.

Prišli sme ku mne a Lauren sa vybalila. Ja som jej ukázala, ktoré poličky v skrini môže zaplniť. Tiež som jej ukázala aj nejaké šuplíky, keďže tu bude síce len štyri dni, do nedele. No nabalená bola kokos ako na dva týždne. Iba som pozerala ako puk na to, koľko vecí si dotrepala.

,, Chceš u mňa bývať na stálo? " podpichla som ju, keď skončila s ukladaním vecí do skrine. Dve poličky zabrala.

,, Prosím ťa. Zobrala som si len to najnutnejšie. " zamrmlala a zavrela moju skriňu. Presunula sa ku komode a začala si ukladať spodné prádlo.

,, To najnutnejšie?! Určite si si zobrala polovicu svojej skrine. " vyvalila som na ňu oči a udivene sledovala ako si ukladala svoje veci. Nemala som problém s tým, že by to nemala kam dať alebo tak ale má toho zbytočne priveľa. Iba som pokrútila hlavou a odišla do kuchyne spraviť večeru.

Otvorila som chladničku a vybrala odtiaľ mlieko a vajíčka. Z mojej špajze som vybrala múku a cukor. Všetko som to dala do misky a zamiešala. Zo skrinky som si vybrala panvicu a zapla šporák. Naberačkou som vyliala cesto na panvicu a rozliala ho po celej ploche panvice. Po chvíli som palacinku otočila aby sa urobila aj z druhej strany. Vybrala som si tanier a hotovú palacinku dala na tanier. Takto som spravila ešte asi šesť a sporák vypla. Vybrala som dva taniere a na každý dala dve palacinky. Tie zvyšné budeme mať zajtra na večeru alebo raňajky. Ako sa rozhodneme.

Z chladničky som vybrala džem a jahody. Džem som položila na stôl a jahody nakrájala na menšie kúsky. Ešte som vybrala zo skrinky kakao na posypanie.

,, Mmmm palacinky. Mňam. Ty si úžasná. " zvolala Lauren za mojim chrbtom. Pousmiala som sa, že som jej ulahodila a sadla si za stôl. Pustili sme sa do jedenia a musím uznať, že nie som zlá kuchárka. Za štyri roky bývania sama v Nemecku ďaleko od domova ma naučilo variť. Bola som viac-menej nútená. No nesťažujem si.

Moja mama ma ešte na Slovensku naučila nejaké veci kým som odišla. Chcela som vedieť aspoň niečo, aby som tu neumrela od hladu. Ja som sa potom sama začala učiť aj iné recepty a variť celkovo. Pretože mamina ma naučila len základné veci a varenie mäsa mi zrovna nešlo.