„Neviete, čo je s Gabrielom?" opýtal som sa. Stretli sme sa v parku Laura, Daniel, Alex a ja. Spočiatku som si myslel, že ma možno ignoruje a je na mňa nasratý, ale ako som zistil, ani ostatní o ňom nemali žiadne správy.
„Fakt netuším. Keby niekam išiel, bol by nám to povedal," povedal Dan. Chvíľu sme preberali rôzne situácie, čo sa mohlo stať, no potom Laura prišla s najrozumnejším riešením: ísť k nemu domov.
Zazvonili sme na jeho zvonček v paneláku a čakali sme. Už sme chceli odísť, keď sa konečne niekto ozval. Gabrielov brat.
„My sme Gabrielovi spolužiaci. Je Gabriel v poriadku?" opýtala sa Laura. Akonáhle to dopovedala, ozvalo sa buchnutie a ticho. Laura znova zazvonila, no tentoraz sa už neozval.
„To nemyslí vážne," povedala nasrato Laura. Nevedela, čo urobiť. „To nám fakt nemohol odpovedať na jednu blbú otázku?"
Boli by sme odišli, keby Alex nepovedal: „Ja to len tak nenechám!"
Zazvonil na náhodný zvonček.
„Kto je to?" ozval sa hlas.
„Noviny," povedal Alex. Zaznelo zabzučanie - ten človek nám otvoril vchodové dvere.
„To je niekto naozaj taký sprostý?" čudovala sa Laura. Schránky boli totiž zvonka, noviny sa mohli nahádzať do nich.
„Funguje to zakaždým," povedal Alex a vybrali sme sa hore.
Keď sme zaklopali na dvere, otvoril nám jeho brat. Bol prekvapený.
„Ako ste sa dostali dnu?" opýtal sa.
„To je jedno. Povedz nám, čo je s Gabrielom. Je v poriadku?" povedal Dan.
„Momentálne tu nie je, a tak skoro ani nebude, takže ho tu nehľadajte," povedal a zabuchol nám dvere pred nosom.
YOU ARE READING
Bol raz jeden introvert
Teen FictionJakub je veľký introvert. Má problém byť v spoločnosti ľudí, a jediný, komu sa vie otvoriť, je jeho najlepšia (a jediná) kamarátka Laura. Veľa ľudí ani len netuší o jeho existencii, a on chce aby to tak aj zostalo. Jedného dňa však niekto prekazí je...
