Keď sme sa konečne ukľudnili, šli sme si sadnúť na lavičku pod stromom. Gabriel vybral tie ukradnuté plechovky z ruksaku a otvorili sme si ich.
„Na zdravie!" povedal a odpili sme si. Toto pivo bolo lepšie ako to, čo sme pili v piatok. Ale aj tak by som radšej uprednostil kolu alebo nejaký džús.
Gabriel sa ma začal vypytovať na rôzne veci: čo rád robím, akú hudbu počúvam, aké filmy mám rád, a tak ďalej. Zistili sme, že máme podobný vkus na filmy.
„Raz si nejaky musíme pozrieť spolu," navrhol, a ja som súhlasil.
Spočiatku som bol taký všelijaký, no potom som sa uvoľnil - to kvôli tomu pivu - a rozprával som viac. Boli to väčšinou nejaké blbosti o mne, čo by niekomu pripadalo nudné, no Gabriel ma so záujmom počúval. Sem-tam prihodil nejakú poznámku. Samozrejme, aj tak väčšinu času prerozprával on, veď čo iné pri mne očakávať.
Keď sme usúdili, že už sme na lavičke sedeli dosť dlho, zdvihli sme sa.
„Dokedy môžeš byť vonku?" spýtal sa ma. Pozrel som sa, koľko je hodín. Za desať osem.
„Neviem, ale ešte môžem byť," povedal som. Mama ma ešte nezháňala, takže bolo všetko v poriadku.
„Super. Podnikneme ďalšiu výpravu do potravín?" navrhol a ja som naňho zhrozene pozrel. Rozosmial sa.
„Kľud, to mal byť vtip," ukľudnil ma.
KAMU SEDANG MEMBACA
Bol raz jeden introvert
Fiksi RemajaJakub je veľký introvert. Má problém byť v spoločnosti ľudí, a jediný, komu sa vie otvoriť, je jeho najlepšia (a jediná) kamarátka Laura. Veľa ľudí ani len netuší o jeho existencii, a on chce aby to tak aj zostalo. Jedného dňa však niekto prekazí je...
