Na ďalší deň sme sa ráno vybrali na prechádzku k jazeru. Kúpať sa v ňom nedalo, avšak pekne sa naň pozeralo. Toto bola fakt len taká kratučká prechádzka, do hodiny sme sa vrátili späť na chatu a potom sme si šli opekať na ohnisku. Po včerajšku sme ani nemali náladu na nejaké dlhé chodenie, všetko nás bolelo. A keďže poobede sme mali už ísť domov, nebol ani čas na nejaké dlhšie aktivity. Krátka prechádzka a opekačka boli činnosti ako stvorené na oddychové dopoludnie.
„Nechceš kečup?" opýtal sa ma Dan, keď sme už jedli. Pokrútil som hlavou. Nemal som rád kečup. Alex povedal niečo v zmysle, že ja som celý divný a zasmial sa. Ukázal som mu prostredník, no zasmial som sa aj ja.
„Som zvedavá, aké novinky bude mať zajtra Gabriel," rozmýšľala nahlas Laura. Keď sme si s ním písali, vytvorili sme skupinový chat, aby sme s ním mohli konverzovať všetci naraz. Našiel si však čas aj na súkromný chat so mnou, kde sme rozoberali veci viac do detailov. Napríklad sa mi chválil, aké knihy už prečítal, a pýtal sa ma, čo by som mu odporučil, keďže v knihách som sa vyznal.
„Už aby sa konečne vrátil. Škoda že tam musí zostať trčať celé prázdniny," povedal Alex. Všetkým nám chýbal, bez neho to tu bolo také nudné. Niežeby s ostatnými nebola zábava, to nie, ale s Gabrielom to bolo iné.
„Už ste dojedli?" spýtal sa Alexov otec, keď sa po pár minútach vrátil. Laura do seba napchala posledný kúsok a ukázala palec hore.
„Super, tak mi pomôžte upratať a potom sa môžete zbaliť. O takú hodinu by sme mohli ísť."
CZYTASZ
Bol raz jeden introvert
Dla nastolatkówJakub je veľký introvert. Má problém byť v spoločnosti ľudí, a jediný, komu sa vie otvoriť, je jeho najlepšia (a jediná) kamarátka Laura. Veľa ľudí ani len netuší o jeho existencii, a on chce aby to tak aj zostalo. Jedného dňa však niekto prekazí je...
