Bol raz jeden introvert

:90: ✔

„Požičiam ti nabíjačku?" opýtal sa ma Gabriel. Musel zachytiť môj telefonát.
„Môžeš," povedal som. Takže problém s takmer vybitou baterkou vyriešený.

„Čo budeme robiť?" opýtal sa ma, keď som si dal mobil na nabíjačku do kuchyne.
„Navrhol by som pozrieť si nejaký seriál, ale naposledy ti to pripadalo nudné," odvetil som.
„To je pravda, a stále si to myslím. Popravde by som si rád niečo vypil, ale doma nemáme žiaden alkohol a brat mi určite nič nekúpi," priznal.
„Nepotrebuješ piť. Sú aj zábavnejšie činnosti."

Napokon sme si naozaj pozreli seriál, ako som navrhol. No, len dve časti, keďže potom sa nám už nechcelo.
„Išiel by som sa prejsť. Alebo si aspoň sadnúť von na schody. Chce sa ti?" pozrel sa Gabriel von cez okno. Už sa začínalo aj stmievať. Vonku bolo to pravé sychravé jesenné počasie. Moje obľúbené.

„Ak mi požičiaš mikinu tak kľudne," súhlasil som. Bol to výborný nápad. Hodil mi obyčajnú sivú mikinu, zobral si kľúče a vyšli sme von. Na mobily sme kašľali, tie nám budú zbytočné.

Ako sme sa prechádzali po uliciach medzi panelákmi, panovalo medzi nami ticho. Bolo to pekné ticho. Ani veľa ľudí nebolo vonku – dokonalé. Gabriela však normálna chôdza po asi polhodine prestala baviť, keďže do mňa mierne vrazil plecom. Pousmial som sa a vrátil som mu to. Po chvíli to zopakoval trochu silnejšie, a takto sme do seba začali vrážať do seba a sácať sa. Ku koncu to trochu prehnal so silou a skoro ma zhodil na cestu – skoro – lebo ma aj včas zachytil.

„No, už asi stačilo, čo povieš?" zasmial sa.
„Tiež myslím," povedal som so smiechom. Stále sme sa usmievali, pozerali sme sa na seba a on ma stále držal, akoby sa bál že by som ešte mohol spadnúť.

„Aj tento rok budeš mať oslavu?" spýtal sa úplne odveci. Pokrútil som hlavou. Tento rok som nič také nechcel.
„Škoda," povedal. Ešte stále sme stáli na tom istom mieste v tej istej polohe.

„Bože. Tak rád by som ťa teraz pobozkal," priznal sa. Aj ja som po tom túžil. Bolo by blbé ak by sme sa pobozkali, aj keď sme sa dohodli že na to pôjdeme pomaly? Ale kašľať na to. Naklonil som sa k nemu, aj on ku mne a spojili sme naše pery. Bola to len rýchla pusa. Asi chcel silou-mocou dodržať sľub, a ja som mu to nemal za zlé, aj keď som túžil po trochu inom bozku. Dlhšom.

Gabriel si všimol, že už mi začína byť trochu chladno, hoci som mal na sebe jeho mikinu. Tak sme sa teda otočili a šli sme naspäť k nemu. Celú cestu som premýšľal o tej puse. Musím uznať, že Laura so Sofiou ma asi poznajú lepšie ako ja sám seba, keďže ony hneď vedeli, že ku Gabrielovi musím niečo cítiť. A ja tupec som si to začínal uvedomovať až teraz po veľmi dlhom čase.