Bol raz jeden introvert

:39: ✔

Sedeli sme na zemi a hrali sme šach, ktorý mi inokedy celkom ide, no tentoraz sa mi veľmi nedarilo. Alebo je v tom Gabriel taký dobrý. Akurát keď som sa konečne chystal vyhodiť jeho kráľa - malo to byť moje prvé víťazstvo - niekto zazvonil.

„To bude určite pizza! Umieram od hladu," vyskočil a bežal k dverám. O chvíľu došiel so škatuľami s pizzou, ktoré položil na dosku a tým kompletne rozhádzal všetky šachové figúrky.
„To si spravil naschvál, že?" zamračil som sa naňho. Nechcel ma nechať vyhrať.
„Neviem, o čom to hovoríš," tváril sa ako neviniatko, zobral si jeden trojuholník odhryzol si z neho.
„Ty dobre vieš, o čom hovorím!"
Začal sa smiať. „Nie, to teda neviem."
Nezvykol som sa s ľuďmi hádať často, a keď už som sa s niekým hádal, tak som to po chvíli radšej vzdal. Tak ako aj teraz. Radšej som si tiež zobral pizzu, bol som naozaj hladný.

Až keď som dojedol ten jeden kúsok, som si uvedomil, že Gabriel neje, a celý čas sa na mňa pozeral. Nebolo mi to veľmi príjemné.
„Si pako. Prečo si sa nehádal ďalej? Taký Dan alebo Alex by mi rovno vrazil facku," bol pobavený.
„Nerád sa hádam."
„Veď je to len sranda." Podľa mňa nie.
„Ty ma miluješ?" trepol som úplne odveci otázku. To ho zaskočilo, no odpovedal mi: „Áno."
„A nevieš sa nejak odmilovať?"
„Vadí ti, že som do teba zamilovaný? Že je do teba zamilovaný chalan?" spýtal sa. Už hovoril vážne.
„Nie, o to nejde. Len...proste nemám dobrý pocit z toho, že ti lámem srdce. Že ťa odmietam, aj keď sa ku mne správaš naozaj pekne a vzal si ma na koncert a..." skočil mi do reči.
„Vidíš, a práve toto je jeden z dôvodov, prečo ťa milujem. Si dobrý človek."
„Ale ubližujem ti tak," to už mi vyhŕkli slzy. Gabriel si sadol ku mne a objal ma. Utrel som si slzy a snažil som sa zadržať plač. Našťastie ma po chvíli nutkanie na plač prešlo.

„Asi by sme mali ísť jesť, nech nám to nevychladne" povedal Gabriel a prestal ma objímať. Mal pravdu. Studená pizza je síce tiež super, ale teplá je predsa len o niečo lepšia.