„Ja asi umriem," nadával Alex. Musím uznať, že naozaj to bolo namáhavé. Pod pojmom menšia túra som si predstavoval niečo iné. Avšak vždy to mohlo byť aj horšie.
„Takto sa sťažuje každý rok," zasmial sa jeho otec, a potom sa otočil na Alexa: „Keď zvládaš rozprávať, zvládneš aj toto."
Alex len prevrátil očami, no už bol ticho. My ostatní sme sa len chichúňali.
Konečne sme dorazili na vrchol kopca. Čakali nás tam stoly s lavičkami, hneď sme sa na ne hodili. Hoci sme mali zbalené jedlo, nikoho teraz hlad veľmi netrápil, a siahli sme po vode. Asi až po desiatich minútach oddychu sme konečne vstali a pozreli sa okolo seba. Ten výhľad rozhodne stál zato.
„Poďte, odfotím vás," povedal Alexov otec a ukázal nám, kam sa máme postaviť. Všetci sme nahodil úsmevy, a on spravil zopár fotiek. Potom sa vymenil s manželkou, lebo aj on chcel byť na fotke. Nefotil som sa veľmi rád, avšak teraz mi to nevadilo. Po fotení sme sa rozpŕchli, a každý si spravil ešte nejaké fotky na mobil, kochali sme sa výhľadom, najedli sme sa a nastal čas ísť.
„Cesta dole už bude jednoduchšia," ubezpečila nás Alexova mama. Dole kopcom sa našťastie išlo naozaj ľahšie. Všetci sme boli zničení, už ani Alex nemal silu na sťažovanie. Prebehlo to celé v tichu, a keď sme sa konečne vrátili na chatu, len sme sa hodili na postele či stoličky. V tú noc som spal ako zabitý.
YOU ARE READING
Bol raz jeden introvert
Teen FictionJakub je veľký introvert. Má problém byť v spoločnosti ľudí, a jediný, komu sa vie otvoriť, je jeho najlepšia (a jediná) kamarátka Laura. Veľa ľudí ani len netuší o jeho existencii, a on chce aby to tak aj zostalo. Jedného dňa však niekto prekazí je...
