Bol raz jeden introvert

:87: ✔

Keď som v piatok išiel zo školy, dobehla ma Sofia.
„Ahoj," povedala a snažila sa chytiť dych. Vybral som si z uší slúchadlá, v ktorých mi hrala hlasná metalová hudba, ktorú mi odporučil metalista. Zrejme na mňa kričala, no nepočul som. A tak musela utekať.

„Viem, že si povedal že neprídeš, no nechceš teraz niekam zájsť? Na čaj, na kávu napríklad?"
„Jasné, môžeme," súhlasil som. Teplý nápoj by mi dobre padol, bolo také chladné počasie. Kávu som síce neznášal, no čaj by bol fajn.

„Deje sa niečo?" spýtala sa ma. Zrejme som sa príliš mračil na tú šálku so zeleným čajom. Niežeby bol zlý, to nie – bol super. Len som príliš premýšľal o Gabrielovi.
„No, vlastne áno," povedal som nervózne. Určite teraz bude chcieť, aby som sa jej vyrozprával. Prečo som jej to povedal?
„Pozri, ak o tom nechceš rozprávať, nemusíš. Ale určite by ti to prospelo, a ja sľubujem, že to nikomu nepoviem ak nebudeš chcieť," ubezpečila ma.
„Čo ak ma odsúdiš?" spýtal som sa. Treba mať istotu.
„Ja som ten typ človeka, ktorému keby si uprostred noci zavolal, že si niekoho zabil, prišiel by ti pomôcť zakopať mŕtvolu, takže naozaj sa nemusíš báť."
Zasmial som sa.
„No dobre teda, verím ti. Kde začať?"
„Čo tak od začiatku?" uškrnula sa Sofia.

A tak som jej teda v skratke zhrnul moje kamarátstvo s Gabrielom. A najviac do detailov som jej opísal sobotu. Aj keď som sa cítil trochu blbo, hlavne pri tej časti kde sme sa bozkávali.

„Wau, no teda. Podľa mňa teda určite nie si hetero, a myslím že ho miluješ," povedala a uškŕňala sa. Bol to podobný úškrn ako zvykne mať Laura, keď ide o mňa a Gabriela. Žeby bola Sofia ďalšia baba, čo nás bude shipovať? Preboha.

„Na tvojom mieste by som určite išla za ním a porozprávala sa s ním. Nebolo pekné nechať ho takto," povedala už vážne.
„Ja viem, ale keď ja zvyčajne veci strašne pokašlem," priznal som zúfalo.
„No to máš pravdu. Preto by si to mal napraviť," povedala.
„Ja som to myslel tak, že veci pokašlem ešte viac, ak ich s ľuďmi riešim. Ak by som tam ostal."
„To si nemyslím. Sľúb mi, že za ním zájdeš, dobre?"
„Dobre, ale až zajtra," sľúbil som jej. Hoci sa jej veľmi nepáčilo, že až zajtra, musela sa s tým uspokojiť.