Laura si v škole opäť prisadla ku mne, za čo som bol veľmi rád. Eme to nevadilo, vedela že ja a Laura proste patríme k sebe. Trávenie času s Laurou mi chýbalo.
Gabriel sa so mnou bavil normálne, a správal sa tak ako vždy. Tak šťastne, hoci ktovie ako sa cítil vo vnútri. Možno bol len dobrý herec. Ktovie.
Ostatní chalani sa so mnou bavili tiež normálne. Bol som veľmi rád, že chápali, že občas potrebujem kľud a byť chvíľu sám.
Tešil som sa na piatok a na výlet s Gabrielom. Nevedel som, čo očakávať, ale nevedel som sa dočkať. Dokonca som sa tešil až tak veľmi, že som nemohol poriadne jesť. Nemal som na jedlo chuť. To sa mi stávalo, keď som bol nervózny alebo keď som sa na niečo veľmi tešil.
Gabriel mi povedal, nech rodičom poviem, že v piatok uňho prespím. Vraj by ma asi nepustili, keby vedeli, kam pôjdeme a čo budeme robiť. A možno by aj pustili, ale preistotu. Aby sa nebáli. Dúfal som, že mama si nevšimne, že klamem. Nezvykol som klamať veľmi často, tak som na to nebol naučený. Ale nevšimla si to, iba mi povedala že dobre. Mal som trochu zlý pocit z toho, že som jej nepovedal pravdu. Ale veď nevedel som, kam pôjdeme, takže teoreticky sa to nedalo považovať až za také veľké klamstvo. A možno u Gabriela nakoniec aj prespím, keď sa vrátime z toho výletu. Každopádne, snažil som sa na to myslieť menej, lebo potom som sa nevedel sústrediť na školu, vlastne celkovo som sa nevedel veľmi sústrediť.
YOU ARE READING
Bol raz jeden introvert
Teen FictionJakub je veľký introvert. Má problém byť v spoločnosti ľudí, a jediný, komu sa vie otvoriť, je jeho najlepšia (a jediná) kamarátka Laura. Veľa ľudí ani len netuší o jeho existencii, a on chce aby to tak aj zostalo. Jedného dňa však niekto prekazí je...
