Bývalý

Kapitola 6 | Hlavne bez stresu

O dva roky neskôr...

„Mirka, kde toľko trčíš?!" zakričala som na Mirku, ktorá už pol hodinu trčala v kúpeľni.

Veď aj ja sa potrebujem pripraviť. Pýtate sa načo? Maturitný ples! Strašne sa naň teším, aj keď tam pôjdem sama. Niežeby bolo málo ponúk, ale...skrátka som sa chcela odviazať a tancovať s kým chcem.
Keď tam máte svojho partnera, je to také, že by ste mali tancovať skôr s ním a to ja nechcem.

Nechápem, ako tam Mirka môže ísť so svojím Mattym. Áno, Mirka si našla priateľa. Prajem jej to veľmi, ale nie s ním.

My dvaja sme si už od prvého stretnutia nesadli. Niečo mi na ňom nesedí. Vyzerá ako pekný sukničkár.
S Mirkou sme sa kvôli tomu veľakrát pohádali. A tak som sa rozhodla, že to budem ignorovať. Ale aj tak som strašne zvedavá, ako to vydržia, keď pôjde na vysokú. Presne tak. Mirka a ja ideme na výšku, bohužial nie na tú istú. Zo začiatku som z toho bola smutná, ale Iva ma podržala.

Už ma stihla trikrát navštíviť. Vôbec sa nezmenila. Stále je to moja šibnutá, ukecaná a vždy zaľúbená najlepšia kamoška. Furt mi hovorila, že nenašla svojho princa a bla bla bla. Ale energia jej nechýbala. No nestihla som ju zoznámiť s Mirkou. Myslím, že by si sadli.

A ešte k Mirke. Jej nevýrazné blonďavé vlasy si prefarbila na medové, a keď začala cvičiť, chalani sa na ňu len tak lepili.

Čo sa týka Patrika, nevidela som ho. No počula som o ňom dosť zaujímavé veci. Pred nedávnom ho ževraj zavreli za vraždu, ale nakoniec to nebola pravda. Ešteže tak.

Už som si myslela, že som chodila s nejakým vrahom. Ale za tie tri roky sa mohol aspoň raz ozvať. Trochu ma to raní, ale už som sa z toho dostala, veď je to večnosť.

A čo sa týka mňa, za dva roky, čo som na tejto škole, som stihla dostať prezývku: lámačka mužských sŕdc. Viem, znie to divne, ale celkom ma to vystihuje. Chodila som...no po 10 som to prestala rátať. Ale ani s jedným to nebolo ako pred tromi rokmi. Sama nemôžem uveriť, že som ešte stále tu.

S tým listom si to zrejme niekto vymyslel. Nič sa mi nestalo, ani mi nikto nič nehovoril. Proste len hlúpy vtip kvôli ktorému som mesiac nespala. Ale už je to v poriadku. Aj rodičia začali chodiť domov. Dávajú si ročnú pauzu, ktorá im končí, keď odídem na výšku, čiže o dva mesiace. Fúúha, ako to letí.

„Veď nestresuj, stíhame to. A navyše pre nás Matty príde, takže tam budeme medzi prvými," nevinne sa usmiala a ja som len pretočila očami. Nad Mattym.

„Hej, len aby Matty neprišiel neskoro," uškrnula som sa, no rýchlo som bežala do kúpeľne, lebo Mirkin vražedný pohľad neveštil nič dobré.

Dala som si špirálu, linku, dosť výraznú a krvavo červený rúž, ktorý sa dokonale hodil k mojím šatám.

„Myslím, že som pripravená," povedala som si pre seba. Vyšla som z kúpeľne, v strede izby stála Mirka, asi s niekým volala.

„Áno...neboj hneď sme tam...och, ty máš, ale hriešne myšlienky....ale až po plese...aj ja teba, pa," dokončila s chichotom. Asi ju Matty vyviedol z rovnováhy svojimi hriešnymi myšlienkami. Och bože.
Odkašľala som si a Mirka sa ma konečne všimla. Ostala stáť s otvorenou pusou.

„Pozor, nech ti tam nevletí mucha," zasmiala som sa.

„Ja...ja, wau. Vyzeráš úžasne, panebože, veď ja sa pri tebe normálne budem za seba hanbiť," nahodila smutný výraz.

„Ale no ták. Na výzore predsa nezáleží. A aj tak si myslím, že Matty bude mať pri tebe oveľa hriešnejšie myšlienky," usmiala som sa na ňu.

Hodila sa mi okolo krku a ja som jej objímanie opätovala. Snažíme sa byť čo najviac spolu. Samozrejme ako kamarátky. Môžu to byť totiž naše posledné chvíle, čo sa vidíme.

„Naozaj vyzeráš krásne," pochválila som ju.

„Ale na teba nemám," priateľsky ma buchla do ramena.

„Ale dosť už bolo komplimentov, Matty už na nás čaká, tak poď," povzbudzujúco sa na mňa usmiala.

Tak sme vyšli z bytu. Teda z bytu Mirkiných rodičov. Požičali nám ho na prípravu na ples.
Pred bytovkou už čakala čierna Audi. Mattyho samozrejme. Mirka po ňom hneď skočila a venovala mu dlhý bozk.
Cítila som sa tam dosť trápne. Keď sa od seba konečne odtrhli, Mirka si šla sadnúť vedľa vodiča a my s Mattom sme si kývli na pozdrav. Sadla som si dozadu a nezaujímala sa, čo za sladké rečičky si tam tí dvaja hovoria. Keď sme dorazili pred školu, srdce mi išlo vyskočiť z hrude.

To, čo som uvidela, ma dosť šokovalo...