Bývalý

Kapitola 36 | Niekto ťa hľadal

Potichu som prešla ku stolíku, ako keby ma mohol niekto počuť.

Pomaly som natiahla ruku k obálke a zobrala si ju. Prešla som do obývačky a sadla si na gauč. Roztrhla som vrchnú časť. Vo vnútri obálky bola ďalšia obálka. To nemyslí vážne! Vybrala som aj tú a zase ju otvorila.

Tentokrát už v nej niečo bolo. A nebola to ďalšia obálka. Bolo v nej šesť fotiek.
Vytiahla som prvú. Bola som na nej ja a Eric, ako sa držíme za ruky a bozkávame. Takéto podobné fotky tam boli ešte dve. Zostávajú ešte tri.

Zobrala som ďalšiu. Myslím, že ak by som nesedela, už som dávno na zemi.
Boli sme na nej ja s Patrikom. Dve boli ešte z čias, keď sme spolu chodili.

Posledná fotka bola spred dvoch rokov. No to, kde bola fotená, ma trošku prevapilo. Trošku dosť.
Boli sme na chodbe a objímali sa. To...to kedy stihol? A vlastne, kto to fotil? A vôbec, načo by mu to ten chalan dával.
No, môj milý Eriček, máš mi čo vysvetľovať.

Ako na zavolanie sa o chvíľu zjavil pri dverách. Naštastie som fotky stihla ukryť na bezpečné miesto. Teda dúfam.

„Ehm...ahoj?" spýtal sa Eric prekvapene. Najskôr by som vám mala vysvetliť dôvod jeho prekvapenia. Práve držím v ruke pohárik whiskey. Neviem, čo ma to napadlo, ale proste mi to prišlo vhod.

„Ahoj," odpovedala som jednoducho.

„My...niečo oslavujeme?" podišiel bližšie.

„Nie?" zasmiala som sa a dopila obsah pohárika. Toto je zatial môj prvý pohárik. Zatiaľ.

„Tak načo tu toto?" on s tým nedá pokoj.

„Pokiaľ viem, už som dospelá a môžem si legálne vypiť. Oprav ma, ak sa mýlim," kývla som sa ním pohárikom. Na tvári mal stále nechápavý výraz.
Keď nič nehovoril, rozhodla som sa to zobrať do svojich rúk.

„Dnes ťa tu niekto hľadal," naliala som si ďalší. Jeho prekvapený výraz vystriedal zaskočený. Došlo mi, že o tom musel vedieť.  No vedel aj o tom, čo malo byť vo vnútri?

„A...a prečo?" nahlas preglgol. A mám ťa.

„Neviem. To mi neprezradil," mykla som plecami a opäť sa napila.

„A nedal ti niečo? Nejaký balík?" podišiel bližšie. Eric by mohol ísť do súťaže striedania výrazov tváre. Tentokrát mal zase iný výraz. A to vystrašený.

„A mal by?" nadvihla som obočie.

„No...asi," sadol si vedľa mňa.

„Vieš, Mel. Mali by sme sa porozprávať o..."prerušila som ho.

„Mali, ale nie dnes," odvrkla som a odišla. Dneska na to naozaj nemám náladu.
Ľahla som si a zaspala. Veď predsa ma zajtra čaká moja vysnená práca...

„A videla si tie jeho svaly?" zvýskla Iva.

„Keby len tie svaly, ale ten sexi zadoček," zaláskovane povedala Eliss. A takto si tu od rána štebotajú moje "úžasné" kolegyne.

Prevrátila som nad nimi očami a ďalej sa venovala práci. Najlepšie na tom bolo, že obidve sedeli na MOJOM stole.

„Ale no táák, Méél. Netvár sa tak kyslo," otočila sa na mňa Eliss.

„Presne. Ako keby si ty nikdy takto nehovorila," založila si ruky na prsiach Iva.

„Výborne. Moje jediné dve kamarátky sa proti mne spykli. Fakt výborné!" rozhodila som rukami.

Ony sa len zasmiali a konečne zliezli z môjho stola. No namiesto toho, aby konečne skončili s ich rečami o včerajšej párty, začali kecať na Ivinom stole. Ach bože.

„Benethová, máte návštevu," skríkla na mňa sekretárka. Čo to mám? Návštevu?
Postavila som sa zo stoličky a išla za ňou. Zaviedla ma do nejakej miestnosti, v ktorej som predtým nebola. Na gauči hneď pri dverách sedel mne dosť známy človek.

„Čo tu chceš?" povedala som vlastne skoro zakričala. Trhlo ňou. Za iných okolností by som sa tomu zasmiala. No keďže ku mne prišla až do práce, musí to byť vážnejšie.

„Bola som s Ericom. Nechápem, prečo to tak naťahuješ a rovno sa s ním nerozídeš," podišla ku mne. Za tie roky sa dosť zmenila, no aj tak som ju spoznala.

„A ja zas nechápem, prečo by som sa s ním mala rozísť," dala som ruky v bok.

„Ale no ták. Veľmi dobre viem, že ho neľúbiš. On teba možno hej, ale ty jeho nie," zasmiala sa.

„Myslíš, že sa budem riadiť podľa teba?" uchechtla som sa.

„Ak nie, dopadne to zle," potľapkala ma po líci. Toto nemala.

„Vypadni," zasyčala som. No s ňou to ani nepohlo.

„Porozmýšľam...nie," zasmiala sa.

„Choď do riti a nikdy sa odtiaľ nevracaj," zakričala som a strelila jej facku.

Neveriacky si chytila líce, obdarovala ma nenávistným pohľadom a odišla.
Viem  že to bola chyba, ale nemá sa mi čo pliesť do vzťahu.

Sadla som si za stôl a vrátila sa do práce. Stihla som zachytiť nechápavé pohľady od vedľajších stolov. No potom prestali, keďže si určite všimli, že fučím ako býk. Naštvaný býk.

„Som doma!" zakričala som. Zložila som si bundu a kľúče odložila do priehradky.

„Ahoj," usmial sa na mňa Eric sediaci na gauči. Úsmev som mu opätovala, ale aj tak mi prišlo divné, že má takú dobrú náladu.

Už už som otvárala že niečo poviem, ale Eric ma predbehol.

„Ako bolo v práci?" on je na drogách. Ešte v živote sa ma to nepýtal. Tak fajn. Samozrejme, že pýtal, ale takto priamo nie.

„Dosť rušno," povedala som neisto. Keď si spomeniem, kto ma poctil svojou návštevou.

„Ako to?" nadvihol obočie.
Sadla som si na gauč a premáhala sa aby som nevybuchla.
Dramaticky som sa nadýchla a povedala:

„Bola za mnou Jodie..."