„Si si istá, že to zvládneš?" už po tretíkrát sa ma spýta Ryan. Práve sedíme v taxíku. Smer- vysoká škola.
„Áno, zvládnem, už nie som malá," povedala som otrávne.
„Veď to viem. A vlastne aký si odbor?" ja ho zbijem. On nevie ani toto. Bože.
„Psychólogia," poviem, ako keby to bola najjasnejšia vec na svete. Bude zo mňa pani psychologička, ako povedala Kristy. Och, kto je vlastne Kristy? Je to mladšia sestra Ryana. Má dva roky, čiže je zhruba na takej istej úrovni ako Ryan. Bože, keby ma počul, tak som na mieste mŕtva.
Taxík zastavil pred zmodernizovanou budovou, na ktorej bol veľký nápis
"internát".
Ryan mi pomohol s kuframi a spoločnými silami sme sa dopratali na recepciu. Popravde, čakala som storočnú budovu, v ktorej by sme našli ešte aj stopy po dinosauroch. Viem, roky nesedia, ale fantázií sa medze nekladú.
Za recepčným stolom sedela nejaká pani. Mohla mať tak okolo 60. Podišla som k nej. Keď ma zbadala, milo sa usmiala a spýtala sa:
„Želáte si?" opäť sa usmiala.
„Ehm...áno. Som Melissa Beneth a mala by som tu mať izbu," mierne som sa usmiala.
„Melissa, Melissa, áno! Mám ťa tu. Izba číslo 73," už sa aj naťahovala po kľúčik.
„A ten to mladý pán je tu tiež nový?" podávala mi kľúč a pozrela sa na Ryana.
„Och nie, to je len môj doprovod," zasmiali sme sa.
Ryan po mne hodil nechápavý pohľad. Rozlúčila som sa s recepčnou a s Ryanom a kuframi sme išli do mojej novej izby. Zaklopala som. Nič. Ešte raz. Nič. Na to sa Ryan naštval a riadne buchol do dverí. Div, že sa nerozpadli.
V tom sme spoza dverí započuli naštvaný hlas a šuchot v zámke. Z dverí vyšlo nejaké blonďavé dievča:
„Už som ti hovorila, že je koniec. Tak ma láskavo pres..." blondína ostala šokovane stáť. Ešte k tomu mala otvorené ústa. Počula som,bako za mnou Ryan vybuchol do smiechu. Veru aj mne mykalo kútikmi.
„Ehm...ja...ja som si myslela...ja, ty si ?" vtedy sa už Ryan šúlal od smiechu po zemi. Ona stále stála ako keby videla ducha.
„Ja som Melissa. Zrejme tvoja nová spolubývajúca. A ty?" vysmiata od ucha k uchu som jej podala ruku.
„Prepáč, ja som Jess. Vážne sa ospravedlňujem, čakala som niekoho iného," obidve sme sa zasmiali a potriasli si rukami.
„A ten šúľanec za tebou?" tým myslela Ryana. Naozaj sa na tej zemi šúľal.
„To je môj bratranec. Ryan," zasmiala som sa. Keď si všimol, že sa na ňho pozeráme trochu sa skľudnil a postavil sa.
„Ryan," podal jej ruku.
„Jessica," ruku príjmula.
„No tak, drahá sesternička, ja už musím ísť. Keby niečo, tak volaj," objímul ma.
„Budeš mi chýbať," povedal mi do vlasov, kde mi dal aj pusu. Odtiahli sme sa a on odišiel.
„Poď dovnútra, nebudeš predsa bývať na chodbe," zasmiala sa a pomáhala mi s kuframi. Vošli sme dnu do menšej predsiene. A potom do veľkej spálne s dvomi manželskými posteľami a jednou prístelkou. Dokonca sú tu aj dve kúpeľne. Super.
„Tak ty si prváčka, že?" spýtala sa Jess.
„Áno, a ty?" och bože, ešte štyri roky.
„Ja som druháčka, ale prišla som v polovici prvého ročníka," usmiala sa. V tom mi zazvonil mobil.
Si v poriadku ? - Adam
Ja som mu zabudla zavolať. To dopadne.
„Ehm, myslím, že si ešte potrebuješ zvyknúť. Vedľa intráku je menší park. Chodila som tam, keď som chcela byť sama. Kľudne tam bež," žmurkla na mňa. Objala som ju, ani neviem prečo. Ostala zaskočená, ale rýchlo sa spamätala. Kývla som jej na pozdrav a vybehla von.
Chvíľu som kračala a naozaj tam bol menší park. V rohu som videla postávať skupinku chalanov. Na niečom sa skvele bavili. Sadla som si na prvú lavičku a začala obvolávať všetkých, ktorí to odo mňa čakajú....
Vyše 300 videní a viac ako 15 votes. Wau ľudia ďakujem. Viem , že je to málo, ale pre mňa to aj tak veľa znamená :*
KAMU SEDANG MEMBACA
Bývalý
Fiksi RemajaVšetko odišlo spolu s ním. Naše objatia, bozky, smiech a tá neustála dobrá nálada. Ale jedno ostalo - city. No dokážu pretrvávať aj po dlhom odlúčení? Áno, dokážu, pokiaľ je to pravá láska... [Tento príbeh neprešiel žiadnou kontrolou.] © All rights...
