Bývalý

Kapitola 26 | Je to psychopat

Zobudila som sa v tmavej izbe. Nikde som nič nevidela. Ani okno, ani nič. No v tom som započula nejaký šuchot. Nebol v izbe, ale za dverami. Dvere sa však neotvárali a šuchot ustál. Trochu som sa pohmýrila, ale to som robiť nemala. Hrozne to zavŕzgalo. Kde to, dopekla, som?

Toto asi nemocnica nebude.
Zacítila som ako po mne niečo tečie. Dotkla som sa svojej ruky. Zasyčala som od bolesti. Mala som tam dosť hlbokú ranu. To mi to tu nemohli aspoň obviazať?

Jáj, veď počkať, ja som unesená a nie v nemocnici. Myslíte si, že by som mala panikáriť? Ja myslím, že nie.  Budem si predstavovať, že som na pláži v plakách a popíjam koktail. Sakra! Nepomáha to!

„Nemysli stále len na pláž," zrazu sa ozvalo odniekiaľ z izby. Tu niekto je?
Trhlo ma až tak, že som spadla z postele. Alebo čo to bolo.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," do očí mi udrelo silné svetlo.

Videla som nad sebou tmavú postavu a cítila ako ma silné ruky dvíhajú. Keď som už ako tak stála, odstrčila som ho od seba. Hoci zapol menšie svetlo stále som mu nevidela do tváre. No zase je tu tá situácia, keď hlas poznám, no ani za svet si nespomeniem, komu patrí.

„Hej, hej, pokoj. Ja ti neublížim," obraňoval sa.

„A ako ti mám veriť?" vyštekla som na ňho. Čo si o sebe myslí?  Zobudila som sa na mieste, kde to nepoznám. Z ruky mi tečie krv a JA MÁM BYŤ KĽUDNÁ.

„Och počkať. Ja mám na sebe stále tú kapucňu," zasmial sa. Aha, takže môj únosca je ešte aj retardovaný. Aspoň keby mi dali nejakého normálného.

Otočil sa mi chrbtom a začal si dávať dole čiernu mikinu. Mal pod ňou opäť tmavé tričko. Ako posledné  si dal dole to čo mu zakrývalo tvár. Pomaly sa ku mne otočil až bol otočený úplne. Keď som ho uvidela skoro som zabudla dýchať. Predomnou stál Patrik v celej svojej kráse. No tak moment! Tu mi niečo nesedí.

„Nemal si byť v nemocnici?" zašepkala som. Zhlboka sa nadýchol a zapozeral do očí. Nič nehovoril. Proste bol ticho. To sa mi nepáči. Začal sa približovať. Až sme sa dotýkali nosmi. To sa mi už páči.  Stále sme sa však dívali jeden druhému do očí. Stále nikto nič nehovoril. V tomto sme boli vždycky dobrí. Pamätám si, ako sa ma Iva pýtala, že ako sa dokážeme na seba len pozerať, hoci sme neuveriteľne blízko.

Ona by sa na neho vraj už dávno vrhla. Na tejto spomienke som sa musela pousmiať. 

Ani som si nevšimal a už sa jemne obtrel o moje pery. Stále bol jemný, ako keby sa ma bál. Veď ja nehryziem! Fajn hryziem, ale...veď viete ako to myslím.
Stála som tam ako stĺp. Nebola som schopná pohnúť. Je to smiešne. Chodila som s ním viac ako dva roky. Bežne sme sa bozkávali a aj niečo viac... A ja tu teraz stojím. Ako z kameňa.
Odtiahol sa. Opäť nahodil očný kontakt. No tentokrát mu to nevyjde.

„Patrik!" zvýšila som hlas. Opäť dramatický nádych.

„To, že som bol zranený a v kóme, nebola pravda. Matt...on totiž...ja neviem ako to povedať,"povzdychol si.

„Stačí v angličtine," ironizovala som. (Akože sa to odohráva v Amerike, aj keď to je po slovensky. Dúfam, že chápete :D)

„Matt to mal naplánované. Je to psychopat. Vedel som to už dávno, no myslel som si, že sa zmenil, keď začal s Mirkou chodiť. No nestalo sa tak. Mel ten človek sa chcel dostať ku tebe, cez ňu. No keď mu došlo, že si ďaleko chcel ísť za tebou.  Lenže vtedy Mirka otehotnela, čo mu vôbec nehralo do karát. Preto ju uniesol a chcel aj teba. Myslel si, že som v kóme, takže bude mať k tebe ľahký prístup. No ako vieš, ja som v kóme vedel, takže..." prerušila som ho.

„Takže teraz ku mne nemá žiadny prístup,“ usmiala som sa. Zvláštne, že ma zahrialo pri srdci, keď to povedal namiesto "ochrániť ťa". Bože bolo to  také zlaté. A ty si ho opustila.

Zavrtela som hlavou a objala ho. Nečakal to, no napokon mi objatie opätoval. Podľa mňa si myslel, že mu tu strelím facku. No popravde, nemala som takú potrebu. Ruka ma nesvrbela. Teda svrbela, ale...bože, Me, ty si neskutočne perverzná. Zasmiala som sa mu do pleca. Cítila som ako sa usmial.

„Dúfam, že si nemyslíš, že som ťa uniesol. Len si musela byť ukrytá. Matt tu už totižto bol. Takže už môžeš ísť hore," zasmial sa.

„So mnou," dodal a neisto ma chytil za ruku. Stisla som ju pevnejšie a spoločne sa vydali hore. Pred dverami bolo počuť hlasy. Tam ma Patrik pustil a naznačil, aby som šla prvá.

Prisahám na svoje ponožky, že som prešla len milimeter cez prah dverí a už sa na mňa vrhla Iva. Áno, Iva. Aj ja som bola chvíľku prekvapená, no keď som v obývačke na sedačke uvidela Adama a Chrisa bola som viac než prekvapená. Bola som naštvaná. Na Adamovej tvári som videla previnilý pohľad. Rýchlym krokom som prešla ku nemu a strelila mu facku. Čakal, že to urobím, no nečakal, že bude taká silná. Na ostatných som videla len nechápavé pohľady. Bola som na seba hrdá...