Bývalý

Do you love me?

Časť venujem ReNQaa :* (ty vieš prečo)

A teraz šup, šup do čítania :DD

„Hej, zlato. Si v pohode?" ustarostene sa ma spýtal Eric. Práve totiž sedíme v našej novej izbe. Áno, novej.

Keďže náš byt je stále v stave smetiska s ešte používanými vecami, je logické, že sme sa museli presťahovať.
Chalani sú super! Teda až na jedného.
Celý čas čo sme sedeli v obývačke a zoznamovali sa, ma  prepaľoval pohľadom.

Po chvíľke som to nevydržala a zbabelo som utiekla hore. Ale veď, komu by bolo príjemné, keď sa na vás díva váš bývalý?

No a teraz niečo o ostatných, aby ste si nemysleli, že budem žiť s bandou chalanov bez mena. To nie. Keď tak majú aspoň falošné.

Najvyšší a asi najnormálnejší z nich sa volá Jason. Je to typický blonďák s modrými očami. No nezamilujte sa. Ale bude mi to akurát tak platné, keďže je zadaný. Veď má 24! Čo si si myslela?

Druhý v poradí je tu Dereck. Totálny idiot. Hovorí jedno cez druhé, ale aj tak sa chápeme. Vlasy má tiež blonďavé, len o čosi tmavšie. Oči má také...farebné. Proste som nevedela rozoznať farbu. A má tiež 24. Vlastne všetci toľko majú.

A ako čerešnička na torte, je tu náš chalan z obálkou. Ben mal pravdu, keď nám vtedy v tom výťahu hovoril, že sa čoskoro dozvieme kto je.  Áno, volá sa Ben

No a ako posledný je tu Patrik. K tomu sa vyjadrovať nejdem. Je to kapitola sama o sebe...

„Hej, som," usmiala som sa naňho. Hoci falošne.

„Tak dobre. Mysl-" prerušil ho hlas z dola.

Teda skôr by som to nazvala jačaním a vrieskaním. Pochybujem, že to bol niekto z chalanov. Teda samozrejme ak nieje niektoý preoperovaný na babu.

Eric si naštvane vzdychol. Už po stý krát nás niekto prerušil. A ja osobne si tiež myslím, že by sme si to už mali vysvetliť.
Ale čo iné nám ostáva.
Spoločne sme šli za tým vrešťaním, ktoré bolo čím ďalej, tým viac hlasnejšie. 

Vošli sme do obývačky a...len tak-tak som zadržiavala smiech.

V strede obývačky stál Ben s nejakou blondínou. Obdarovala ho pár ranami do hrude a aj do hlavy. S Benom to však nič neurobilo a snažil sa ju upokojiť.
Chytil ju okolo pásu a pritiahol si ju k sebe. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, jej chrbát bol opretý o jeho hruď a držal ju za ruky.

Chvíľu sa mykala, no keď jej konečne došlo, že to nemá cenu, prestala.
Videla som ako sa jej hrudník rýchlo dvíha. Takže je naštvaná. To som zvedavá prečo.

Keď som sa jej lepšie pozrela do tváre zistila som, že to nie je tá z výťahu. 
Tákže jeden dôvod hádky ma napadá...

„Čo sa tu deje?" ozval sa až príliš dlhého ticha Eric.

„To, čo každý večer," mávol rukou Dereck a odišiel preč. Tak ako aj Jason. Len Patrik tam ostal. Na tváry mal drzý a zároveň pobavený úškrn.  Ani sa mu nečudujem.

Rýchlo som od neho odtrhla svoj pohľad. Eric sa na mňa totižto tiež díval. No späť do reality.

„Pusti ma!" zarevala blondína.

„A čo keď nie?" zasmial sa Ben. Ešte stále ju držal.

„Inak sa s tebou nikdy nevyspím!" no na tom sa nedalo nesmiať. Hoci som tu len pár hodín a za tie mi stihlo dojsť, že Ben nie je nejaké neviniatko.

„Ako keby mi to vadilo," opäť sa zasmial.

„Ty hajzel! Hajzel jeden! Pusti ma ty idiot!" kričala, ale aj kopala. Dievča má však "talent" a kopla ho priamo do...toho, čo ho prinútilo pustiť ju.
Ben si samozrejme chytil svoje poranené miesto a začal aukať (akože hovoril "au").

Blondína sa narovnala a hrdo odišla z domu.
Všetci sme sa začali smiať. Teda až na Bena.

„Nesmejte sa mi,"  zavrčal. No mi sme ho samozrejme nepočúvali a smiali sa ďalej.

Keď už nás bolelo brucho, museli sme sa ukľudniť. S Ericom sme sa pobrali do izby.
Šla som ako prvá, čiže Eric bol posledný.
Zamkop dvere a mňa chytil nepríjemný pocit.
Nechápavo som sa otočila, čo som nemala robiť. Stál rovno za mnou čo som ako inak nečakala.

„Musíme sa porozprávať," povedal až priveľmi vážne.

„Musíme," zopakovala som. Vtedy ma mierne pritlačil o dvere a delilo nás doslova pár milimetrov.

„Odkiaľ sa poznáte?" spýtal sa.

„S kým?" nechápala som.

„S Patrikom predsa. Videl som ten pohľad," zavrčal. Tak to je v keli.

„O-odnikiaľ," zajachtala som sa. Ja mu to hovoriť nebudem. Nech ma trebárs aj šteklí. Proste nie.

„Ale no tak. Nie som blbý," odfrkol si a trochu sa odtiahol.

„Eric, o čo ti ide?"zvýšila som hlas.

„Miluješ ma?" spýtal sa odišiel. Práve toto je otázka, na ktorú odpoveď nepoznám...