Bývalý

Kapitola 22 | Už nikdy nebudem piť!

Ako som spomínala, nevšimol si rútiace sa auto. Teda všimol, ale neskoro. Auto doňho celou silou vpálilo a odhodilo na druhú stranu. Všetci sa za ním rozbehli, dokonca aj vodič auta. Len ja som ostala stáť ako prikovaná. Nebola som schopná pohybu.

Do očí sa mi nahrnuli slzy a ja som ich nechala voľne tiecť. Zošuchla som sa na zem a oprela o menší múrik. Videla som ako niekto volal sanitku, no čo sa dialo potom, som už nestihla. Pohltila ma tma...

O niekoľko hodín...

Už pekne dlho čakám, kedy konečne zdvihnú doktori svoje zadky a povedia mi, čo je s ním. Sedím tu sama. Vraj ostatní sú v šoku a moc pripití. Veď aj ja som. Bože. Keby som sa toľko neopila, nič by sa nestalo.

Položila som si hlavu do dlaní a snažila sa neplakať. Započula som buchnutie dverí. Zdvihla som hlavu a to už sa ku mne blížila niaka doktorka.

„Dobrý deň, som doktorka Swanová," milo sa usmiala.

„Melissa."

„Ste príbuzná Patrika?"

„Priateľka," na to chápavo prikývla a začala mi čosi kecať. Až nakoniec povedala:

„Zatiaľ je v kóme a nevieme, kedy sa preberie. Ak sa aj preberie, je tu možnosť amnézie. Čiže stráta pamäti," ľútostivo sa na mňa pozrela.

Na to som si musela sadnúť. Rozplakala som sa. Doktorka ma chvíľu upokojovala, no potom musela odísť. Netuším, koľko som tam sedela, ale mala som veľa neprijatých hovorov. Zdvihla som sa a pomaly odchádzala. Keď tu zrazu na mňa zakričal povedomý hlas.

„Melissa?" ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a uvidela vysmiateho Jaspera.

No keď sa mi pozrel do tváre, úsmev mu z tváre zmizol. Musela som vyzerať hrozne. Rozmazaná špirála a dotrhané oblečenie. Otvoril ústa a rýchlo ku mne pribehol. Objal ma a ja som zase začala plakať. No tentoraz do jeho mikiny. Bola som tak strašne unavená, že som mu zaspala v náručí...

Neviem, koľko som spala, ale keď som sa pozrela von, bolo už dosť vidno. V tom ma trhlo. Poobzerala som sa po izbe a zistila som, že nie som na intráku! Rýchlo som sa kukla pod perinu a vydýchla som si. Mala som svoje oblečenie.
Postavila som sa a prešla do kuchyne. Na stole bol odkaz. Pre mňa.

Mel,
Zaspala si mi v náručí, čo by nebolo zlé, ale musel som ísť do práce a nechať ťa tam samú nepripadalo do úvahy.
Cíť sa ako doma. A tabletky proti bolesti sú na stole.

Jasper

Tak moment. Kde som mu zaspala v náručí? A čo sa vlastne stalo? Absolútne nič si nepamätám. Nemala by som toľko piť.

Nabrala som si vodu a dala do nej tabletky. Chvíľu som tam len tak postávala až kým sa po byte nezačal rozliehať zvuk môjho mobilu. Naštastie bol v taške tak som ho rýchlo našla. Volala mi Jess.

„Kde si?"

„U Jaspera prečo?"

„Ty nie si v nemocnici?"

„Prečo by som mala? Veď ja som v pohode."

„Nie ty, ale Patrik. Počkať ty si nič nepamätáš, že?"

„Čo je s ním??"

„Príď rýchlo na intrák, tam ti to vysvetlím," a zrušila. Čo je s Patrikom? Spomenula som si, že sme sa rozprávali na chodníku. Teda rozprávali, skôr kričali. Ale to je všetko.

Vyrútila som sa z bytu a pri tom sa mi podarilo zachytiť nejakú babku. Ja som jej venovala len rýchle "prepáčte" a utekala preč. Počula som, že čosi hundrala, no to ma nezaujímalo.

O pár minút som už stála pred internátom. Brala som schody po dvoch a doslova vtrhla do izby. Všetci zhíkli a venovali mi šokované výrazy. Keď zistili že som to len ja, upokojili sa. Tým všetci myslím Darcy a Jess.

„Tak hovor," prisadla som si k Jess.

„Vieš, Patrik vás včera videl, ale nič ti nevyčítam. Boli ste pripití," povedala na miesto nej Darcy.

„Pri čom?"

„Bozkávali ste sa."

„Čože? A s kým?" vykríkla som.

„S Adamom," vtedy mi to doplo. Vytiahol ma na parket a potom sme sa zacali bozkávať. Patrik nás videl a utiekol. Dobehla som ho, on mi povedal, že ma ešte stále miluje a potom ho v strede cesty zrazilo auto.

Začala som nervózne chodiť po izbe a hrýzť si nechty. To nemôže byť pravda, opakovala som si v duchu.

„Vieš, chystali sme sa za ním íst. Ak chceš," začala Jess, no to ja už som si obliekala bundu. Šli sme autom. Ani neviem, koho bolo.

„Patrik Carter," povedala som na recepcii. Sestrička len ukázala smer a my sme išli. Vošli sme do izby a to čo som tam uvidela ma poriadne vydesilo. Zrýchlil sa mi tep a ja som dobreže nevybuchla na mieste. Jess si trápne odkašľala a osoba pri lôžku si nás konečne všimla. Keď však uvidela mňa, mala som pocit, že by som radšej mala začať utekať. No chytila ma žiarlivosť. A to som si myslela, že ho nenávidím...