Bývalý

Kapitola 18 | Nenávidím ťa

Ráno som sa zobudila na posteli. Chvíľu som bola zmätená, no potom mi došlo, čo tu robím. Rukou som prešla aj po druhej strane postele, no nikoho som nenašla. V tom som zacítila vôňu palaciniek.

Postavila som sa, no v tom mi došlo, že mám len spodné prádlo. Vždy spávam v spodnom prádle. Len by ma zaujímalo, ako sa to Adamovi podarilo. Obliekla som si prvé, čo mi padlo pod ruku - jeho tričko. Fajn, teraz to bude vyzerať, ako keby sme spolu spali. Nechám to tak.

Išla som za tou nádhernou vôňou, až som do niekoho narazila. A navyše do holej hrude. Neviem či mi uveríte, ale bola Adamova.

Pozrela som sa hore do jeho tváre na ktorej mu sídlil veľký úsmev. Musím uznať, vyzeral fakt sexi. Úsmev som mu opätovala a zadívala sa na palacinky. Zobral ma za ruku až ku stolu. Tam ich položil a sadol si oproti mne. Už som sa naťahovala za palacinkou, ale jeho ruka ma zastavila. Nechápavo som sa na neho pozrela zatiaľ, čo on ukázal prstom na svoje líce. Aha, takže pusu.

Založila som si ruky na hrudi a nesúhlasne pokrútila hlavou. Je zvláštne, že dnes sme spolu ešte ani raz neprehovorili, a už sme pri raňajkách.

„Keď nedáš, nedám ani ja," a pritiahol si tanier s palacinkami ku sebe.

„A čo keď dám?" napadol mi dvojzmysel. Bože, Mel, teraz myslíš na hento?

„Tak dám aj ja," uškrnul sa.

Naštvane som sa postavila zo stoličky a dala mu požadovanú pusu. Čakala som, že niečo urobí, ale nič sa nestalo. Spokojne som si sadla a zobrala "pár" palaciniek. Adam urobil to isté. Takýmto tempom boli palacinky zjedené a my sme nemali čo robiť.

Napadlo ma porozprávať sa ešte o mojich rodičov, hoci neviem, či bude mať na to náladu. Práve vo chvíli, keď som sa za ním chystala ísť, zazvonil mobil. Myslela som, že je to môj, no keď nezvonil, došlo mi, že to bude Adamov. Bol položený na konferenčnom stolíku pred gaučom. Zohol sa poň a pozrel sa na displey. Jeho pokojnú tvár vystriedal hnev. Neochotne ho zdvihol a počúval.

„Už som ti to raz vysvetlil...nie...ty si to ešte stále myslíš?...proste nie! Zmier sa s tým...sorry, ale prišla mi návšteva, musím končiť, čau..." videla som, že chýba málo k tomu, aby vybuchol. Potichu som okolo neho prešla, no on sa otočil a pritiahol si ma ku sebe.

„Pri tej skrini si bola veľmi nenápadná," uškrnul sa a zase bol pokojný.

„Možno som chcela, aby si ma videl," priblížila som sa k nemu.

„Klameš," znova úškrn. Záporne som pokrútila hlavou. Zase sa začal približovať. Na tvári už nemal úškrn, ale...ako keby čakal čo urobím. Približovala som sa teda aj ja, a keď sa jeho pery už skoro dotýkali tých mojich, rozleteli sa dvere.

Obidvaja sme od seba šokovane odskočili. Vo dverách stála nejaká blondínka. Keď ma uvidela, hodila na mňa škaredý pohľad, no keď zbadala Adam nahodila zvodný úsmev. Pribehla k nemu a hodila sa mu okolo krku. Adam ostal stáť, no tej blondíne to zrejme nevadilo. Po dosť trápnej chvíľke sa od neho odtiahla. Videla som akoho chce pobozkať, no on sa odtiahol a pozrel na mňa. Otočila sa ku mne a s povrchným hlasom mi povedala:

„Čakáš na spasenie alebo čo?" zdvihla obočie. Adam jej dával preč ruky z jeho krku, no ona si ich tam opätovne dala.

„My s Adamkom tu máme plány. Takže si zbaľ veci a choď preč," som si istá že keby tu nebol Adam použila by "pár" vulgarizmov.

Otočila som sa na odchod, no niekoho ruky ma zastavili. Priala som si, aby to bol Adam. No opak bol pravdou. Otočila som sa.

„A ešte raz budeš dávať tie svoje poondiate ruky na môjho Adamka, urobím ti zo života peklo," povýšenecky na mňa žmurkla.

Pozrela som na Adama, no ten mal na tvári len ospravedlňujúci výraz. Rýchlym krokom som vošla do spálne a zobrala všetky veci. Potichu som vyšla von z bytu a veľmi pochybujem, že si ma všimli. Ale prečo nič neurobil? Veď ma predsa pobozkal. No možno to urobil len tak. Nie, neurobil a ty to vieš. Kašľať na srdce.

Dôležitejšia otázka je kam pôjdem. Mohla by som ísť ku nám domov aj keď, nie je to tam bohviečo, ale je tam posteľ a všetky základné veci. Pol hodinu som sa trepala domov, až kým som konečne nedorazila. Hodila som kufor vedľa postele a unavene sa na ňu hodila.

Zaškvŕkalo mi v bruchu. Aha, som hladná. Veľmi pochybujem, že tu niečo ostalo. Vo vrecku mi zavibroval mobil. Adam. Mala som od neho 13 neprijatých hovorov. Nemám ani najmenšiu chuť sa s ním baviť. Zobrala som si nejaké peniaze a pobrala sa do obchodu. Vonku bolo stále viac a viac tmavšie. Ja osobne nemám moc v láske tmu. Nebojím sa jej, ale ani ju nemusím. Obchod nebol moc ďaleko. Keď som zastavila pred obchdom, zistila som, že to nie je obchod. Je to bar.

Vychádzala z neho hlasná hudba a vonku postávali už opití ľudia. Ak by som teraz išla domov, nudila by som sa. Čiže ide sa dnu. Rýchlejším krokom som vošla dovnútra. Tam mi opäť padla sánka. Všade bolo veľa svetla a parket bol proste...proste brutálne vyzdobený. Samozrejme, tam už bolo dosť ľudí.

Sadla som si na voľnú barovú stoličku a objednala si whiskey. Začal sa mi tam prihovárať nejaký totálne spitý chalan.

Rýchlo som sa od neho pobrala, pretože aj tak sa tam nedalo dýchať. Vyšla som von a tam som sa poriadne nadýchal čerstvého vzduchu. Bolo to vlastne na terase, z ktorej bolo nádherne vidieť mesto. Bola som ponorená do svojich myšlienok, no zrazu som sa mykla. Niekto na mňa prehovoril.

„Je to pekný pohľad, čo?" postavil sa vedľa mňa, oprel sa o zábradlie a vyfúkol dym z cigarety. Zmeravela som. Cítila som na sebe jeho pohľad. Avšak neotočila som sa.

„Takže neodpovieš," povzdychol si.

„Mám na to svoje dôvody," povedala som rázne. Uchechtol sa.

„Veľmi dobre poznám tie tvoje dôvody," opäť vyfúkol. Vystrel ruku predo mňa aj s cigaretou. Lákalo ma to. Veľmi. Nevydržala som to a potiahla som. Už som zabudla, aký skvelý pocit to je. On sa na tom len zasmial.

„Netvár sa, že ma nemáš rada," povedal sebavedome. Toto ma naštvalo. Dnes už Adam a ešte aj on. Strelila som po ňom škaredý pohľad a zahasila cigaretu.

Naštvane som sa postavila a odchádzal. Videla som jeho šokovaný pohľad. Nechápem, veď to mohol čakať. V tom som si spomenula že kedysi pred rokmi som mala vždy ja posledné slovo. Pred dverami som sa otočila a zakričala:

„Máš pravdu, že som ti klamala. A aby si mohol v pokoji spáváť, tu je moja odpoveď," naštvane som sa nadýchla a posledný krát zakričala:

„Nenávidím ťa!"