Áno, mám dobrú náladu :3 A áno, strieľala som si z vás :DDD Prosím vás neberte ma vážne, len dobrá náladička :DD Nehľadajte za tým nič iné ;)
Zrazu ma niekto chytil za plece. Bola som pripravená kopať, kričať a škriabať. No keď som sa otočila stál tam ten strážnik, čo ma vypočúval. To by som asi neurobila dobrý dojem keby som ho poškriabala.
„Ešte niečo?" začudovala som sa.
„Nie. Ja len, že či nechcete vidieť svojho priateľa," opýtal sa neisto. Zrejme čakal, že po ňom začnem kričať. Žeby mi čítal myšlienky?
„Ehm...áno, chcem," povedala som bez rozmýšľania. Musím Ericovi povedať, že som na jeho strane.
„Tak ma následujte," povedal a začal odchádzať. Rýchlo som dobehla a kráčala povedľa neho. O chvíľu odomykal dvere od dlhej chodby.
Všade naokolo boli väzni a volali na mňa. Veď každý si vie predstaviť tie perverzné výrazy.Išli sme až nakoniec a zastavili pred nejakou celou. Na posteli sedela postava, ktorú som ihneď spoznala.
Eric sa postavil akonáhle ma zbadal a keď strážnik otvoril dvere letela som k nemu a doslova naňho vyskočila.
Eric ostal chvíľu zaskočený, no potom mi objatie opätoval.„T-ty sa na mňa nehneváš?" spýtal sa keď sme sa odtiahli.
Len som bolestne pokrútila hlavou na znak nesúhlasu a čelo si oprela o jeho hruď. Začal ma hladiť po chrbáte a klamala by som, ak vám poviem, že to nebolo príjemné.
Za iných okolností by som aj zaspala, lenže toto nie sú iné okolnosti.„Dostaneš sa odtaľto," usmiala som sa na neho. Eric sa zamračil a spýtal sa.
„Ale...ako to, že mi veríš? Veď..." priložila som mu prst na ústa, na čo hneď zmĺkol.
„Eric, ja viem, že si to nebol ty. Neklamal si mi. Prepáč, že som ti neverila," mykla som plecami.
Eric len pokrútil hlavou a následne ma pobozkal. Nežne a jemne, ako by sa bál, že ho uhryznem. Všetko by bolo dokonalé, len niečo tomu chýbalo. Motýlily v bruchu nikde neboli. Nič som necítila. Žiadne zimomravky na tele, proste nič. Cítila som len jeho pery, ale to je všetko. Z mojich myšlienok ma vytrhol hlas strážnika.
„Slečna Benethová už poďte," ozval sa. Ešte som Erica naposledy objala a odišla spolu so strážnikom.
Nasadla som do auta a smerovala "domov".
Kabelku som hodila na gauč a smerovala hore. Bola som tak zabratá do myšlienok, že som si nevšimla ako ide niekto oproti mne. Namierila som si to rovno do Patrika. Ako naschvál.„Hééj. Kde si bola?" chcel ma objať, no ja som sa mu vytrhla a utekala do izby. Lenže jeho ruka ma zadržala.
„Čo sa stalo?" opýtal sa so záujomom.
„Nechcem sa o tom rozprávať," zapozerala som sa mu do očí.
„Nie tu," dodala som. Spoločne sme teda vošli do Patrikovej izby a ja som sa hneď uvelebila na jeho posteli. Patrik si sadol vedľa mňa a čakal.
„Strážnik mi dal identifikovať jedného človeka, ktorý sa tam vtedy potuloval," začala som. Patrik mi naznačil, aby som pokračovala.
„Najprv som si myslela, že som sa zmýlila, ale keď som sa naň dlhšie dívala vedela som, že sa nemýlim. Patrik. Eric za nič nemôže. To Adam zaútočil na mojich rodičov," dala som si hlavu do dlaní. Patrik ma objal okolo pliec.
„Ššš. To bude dobré," upokojoval ma, keď mi začali tiecť slzy.
„Nie, to nebude dobré. Doteraz som si myslela, že Adam je pravý priateľ na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť, ale..." prerušil ma.
„Nemusíš to hovoriť. Povieš mi to zajtra, keď si poriadne oddýchneš, dobre?" usmial sa na mňa.
Ľahla som si na posteľ a Patrik ma prikryl. No potom sa začal dvíhať a to som nechcela.
„Ostaň tu so mnou," zaprosíkala som. Patrik sa uchechtol, ale ľahol si ku mne. Pritiahol si ma ku mne a hladkal mi vlasy. No kto by nezaspal, keď vám je tak príjemne?
„Mne neutečieš Melissa." kričal Adam. V ruke som držala zarkvavený nožík.
„Prečo si to urobil? Prečo si my klamal?" vrieskala som po ňom. No on sa len ďalej smial a uškŕňal. Zo zadného vrecka vytiahol zbraň a namieril ju na mňa.
„Adam nerob to! Prosím" zastonala som.
„Vieš Melissa, možno by si nemala byť taká naivná" a strelil...
„Melissa! Melissa! Vstávaj!" kričal na mňa niekto. Rýchlosťou blesku som sa posadila a rozdýchavala ten sen. Už zase som sa rozplakala. Patrik si ma opätovne pritiahol k sebe a upokojoval. Čo mal znamenať ten sen?
YOU ARE READING
Bývalý
Teen FictionVšetko odišlo spolu s ním. Naše objatia, bozky, smiech a tá neustála dobrá nálada. Ale jedno ostalo - city. No dokážu pretrvávať aj po dlhom odlúčení? Áno, dokážu, pokiaľ je to pravá láska... [Tento príbeh neprešiel žiadnou kontrolou.] © All rights...