Bývalý

Kapitola 13 | Prepáč

Opatrne som zdvihla mobil. Tak teraz som strašne zvedavá, kto sa odtiaľ ozve.

„Áno?" povedala som potichu.

„No konečne, kde toľko trčíte? Veď ja už tu na vás čakám dobrú pol hodinu!" hovorila Darcy. Tak moment...Darcy?

„Darcy?" spýtala som sa prekvapene. Jess sa na mňa šokovane pozrela. Mala úplne rozmazanú špirálu. Myslím, že nebola jediná.

„No nie, svätý jednorožec," povedala ako samozrejmosť.

„Ale veď ty by si mala byť...v nemocnici," tak teraz som ešte šokovanejšia. Buď to nie je ona, o čom dosť pochybujem, alebo si zo mňa niekto už tretíkrát strieľa.

„Čo? A načo tam? Počkaj, prídem za vami do izby," a zložila. Tak fajn. Niekto tu má dobrý deň.

„A kto ti to vlastne volal?" to musel byť nejaký psychopat.

„No Patrik," povedala nevinne.

„Aký?" už mi to konečne poveeedz.

„Veď ten, čo má tie problémy s drogami..." aha, veď to mi už raz hovorila.

„Neviem jeho priezvisko," pokrčila plecia, keď videla, na čo sa chcem spýtať.

Usmiala som sa na ňu a spoločne sme sa postavili. Umyli sme si tvár, lebo by sa nás Darcy asi zľakla. O chvíľu som počula klopanie na dvere. Otvorila som a v nich stála zmätená Darcy.

„O čom ste to hovorili? Prečo som v nemocnici?" pozerala raz na mňa, raz na Jess. Jess som naznačila nech jej to povie.

„Patrik mi volal, že si v nemocnici. Vraj ťa zrazilo auto a nikam nemáme chodiť," videla som ako zadržiava slzy.

„Čože Patrik? Ale veď ja som v pohode," premerala si sama seba.

„No, možno sa pomýlil. Každopádne dnes do mesta asi nepôjdeme. Tak aspoň zapnite telku," znudene ukázala na Tv Darcy. Zohla som sa pre ovladač. Akurát išli správy. Mňa takéto veci nezaujímajú tak som sa chystala to prepnúť no Jess ma zastavila.

„Počkaj. Pozrite sa," ukázala na obrazovku.

„V bare na konci sa dnes strieľalo, počet obetí je zatiaľ neznámy. Vrah stihol utiecť, preto všetkých upozorňujeme, aby si..." to je ten bar, kam sme chceli ísť. Ten Patrik nám vlastne zachránil život.

„...vďaka 22 ročnému vysokoškolákovi, ktorý oznámil polícií streľbu, bol počet obetí menší..." aha, takže o tom musel odniekiaľ vedieť.  S Jess aj Darcy sme si vymenili nechápavé pohľady. Spoločne sme išli do jeho izby. Ani sme sa neunúvali zaklopať. No bolo nám to nanič. Hoci bola izba otvorená, nikto v nej nebol, čo bolo dosť zvláštne. Tak sme sa so zmätenými pohľadmi vrátili späť do izby. Nevedeli sme, čo robiť. Jess sa už naštvala a vyhlásila.

„Takto to nejde, zato, že sa niekde strieľalo, my predsa nebudeme mať skazený večer," povedala rázne Jess.

Darcy sa k nej pripojila, no ja som nemala ani najmenšiu chuť niekam ísť. Baby sa ma aj snažili presvedčiť, no ja som si stála za svojím. Nakoniec to vzdali a išli von bezo mňa.

Všade bola tma. Cítila som však, že som opretá o stenu. Bola som skoro nahá. V tom som započula kroky. Vŕzganie, ktoré naznačovalo, že sa otvárajú dvere sa rozliehalo po celej miestnosti. Z toho som usúdila, že miestnosť musí byť veľmi malá.

„Tak čo srdiečko. Splnil som to, čo som sľúbil?" spýtal sa so zákerným hlasom až moc známy hlas. Videla som ako sa ku mne približuje. No nemohla som nič robiť. Bola som akoby v tranze. V tom som pocítila ostrú bolesť...

Zobudila som sa celá spotená. Panebože. Kedže aj v našej izbe bola tma, rozhodla som sa výjsť von. Vybehla som z nej a v momente som zamkla. Bežala som tak rýchlo, že som si ani nevšimla, že niekto ide oproti mne. Hoci som bežala naozaj rýchlo, človek oproti mne bol silnejší a zrejme aj reflexnejší, kedže ma v tej rýchlosti stihol aj zachytiť. Narazila som do jeho hrude. Zacítila som jeho vônu. Tú vôňu, ktorú som na ňom milovala. Stáli sme tak hodnú chvíľu, no zrejme ani jednému z nás to nevadilo.

Cítila som ako znervóznel. No, ale ja som na tom nebola omnoho lepšie. Bála som sa pozrieť mu do tváre. Ale veď čo to tu meliem, isto to nie je on. Pocítila som jemný dotyk na brade. Zdvíhal mi hlavu. Nebránila som sa. Keď som už jasne videla jeho tvár do očí sa mi začali hrnúť slzy. Vytrhla som sa mu, no nie nadlho. Pritiahol si ma a ja som opäť narazila do jeho hrude. Silno ma držal v objatí, no nie tak nepríjemne. Tak ako to mám rada, od neho.

Plakala som mu do hrude. Nič nenamietal. Len sme tam tak stáli. Jemne mi hladil vlasy. Budem mať rozmazanú špirálu, ale čo tam po tom. Pomaly som prestávala plakať až som prestala plakať úplne.  Odtiahli sme sa od seba a dívali sa navzájom do očí. Všimla som si, že je celý dobitý. A ako vidím tak aj on plakal. Na líci mal slzy a oči úplne červené. Myslím, že bol na tom horšie ako ja.

Počula som Jess a Darcy. Smiali sa. No mne moc do smiechu nebolo. No ani jeden z nás sme neprerušili očný kontakt. Ja som to už nevydržala a nechcela som, aby nás videli.

„Mala by som ísť," povedala som potichu, no tak, aby to počul. On nestihol zareagovať a už som išla preč. No ako som už spomínala, má veľmi dobré reflexy. Otočil ma k sebe a opätovne vtiahol do objatia. Počula som len prekvapené tiché výkriky. Zrejme vedel, že nebudem chcieť, aby ma videli a červenými očami a slzami na lícach. Prehodil mi kapucňu cez hlavu a zašepkal do ucha:

„Nikdy som ti nechcel ublížiť. Prepáč mi to." už som len počula jeho vzlyk. Nie je to jeho chyba. Za všetko môžeš ty.

Ozvalo sa mi v hlave. No lenže ja som legendárny zbabelec a rýchlo som utiekla do izby. Nechala som ho tam samého a zmäteného. Moje kroky následovali aj Darcy a Jess. Ignorovala som ich otázky a zvalila som sa na posteľ. Tam som sa aj rozplakala. Jess aj Darcy ma spoločne objali. Zaspala som, no nie nadlho. Keď som sa zobudila, v izbe bola len Darcy, s niek7m telefonovala.

„...netuším, čo sa stalo. Skrátka sme len prišli, ona sa s ním objímala a rozplakala sa..." povedala do telefónu. Na stôl vedľa postele som s buchotom položila pohár.

Tým som si získala Jessinu pozornosť. S dotyčným na druhej strane telefónu sa ani neunúvala rozlúčiť, proste zložila. Pribehla ku mne s ustarosteným výrazom. Inokedy by som sa zasmiala, no dnes nie je inokedy.  Videla som na nej, že má nejaké otázky. Naznačila som jej nech začne.

„Nechápem, čo sa stalo ?" zmätene sa spýtala. Pokrútila som hlavou.

„Oblížil ti alebo...?" prerušila som ju.

„Nie, on za nič nemôže," vtedy som vedela, že to už nevydržím. Zas som sa rozplakala a Jess ma vtiahla do objatia.

„On nerozdáva objatia ani normálne pohľady len tak niekomu," povedala, keď som prestala plakať. Mykla som plecami.

„Naozaj nechápem. Objímala si sa s Patrikom Carterom," zvískla nadšene.
Veď o to tu práve ide...