Bývalý

Kapitola 1 | Poslednýkrát

Rozchody sú zlé. Veľmi zlé. A obzvlášť vtedy, keď ste si na toho človeka zvykli. Dva roky bolo všetko v pohode, a on teraz začne vyvádzať. Áno, podviedol ma. Nevidela som ich pri tom, ale moji kamoši áno. Zrejme som ho omrzela, ale čo je to potom za chlapa! A najhoršie na tom je, že som ho ešte nevidela. Ani som mu nevolala, ani nepísala, no on to tiež neurobil. Takže rozchod je už definitívny. No ešte ani raz som neplakala, hoci viem, že to príde.

,,Čo má prísť, príde." hovorím si.

No v tom som počula zvonček, následne otváranie dverí a krik. Viem, že to bol mamin, ale ten druhý? Počkať, už si spomínam. Môjho bývalého. Patrika. Ten krik bolo síce počuť až hore, no nedalo sa nič rozoznať. Počula som mamin rozhodný hlas a buchnutie dverí. O pár minút sa mi dovalila do izby a silno ma objala.

„Zlatíčko bol tu, no poslala som ho preč," nevinne sa usmiala.

„Ďakujem, mami," úsmev som jej opätovala.

Aj keď som jej zato bola vďačná, raz sa porozprávať musíme.
Ešte raz ma objala a potom odišla. Keď už bola dostatočne ďaleko vytiahla som mobil a napísala mu esemesku:

Dnes. 17:30. V parku.

Odoslané.

Boli len tri hodiny, čiže som mala ešte kopu času. Zišla som do kuchyne, kde mama piekla koláče. Zobrala som si "pár" z nich a utekala hore.

Nemala som čo robiť, tak som zavolala Ive. S ňou viem vždy všetko prekecať. Aj čas.

Tak ako som predpokladala, hovor trval viac ako dve hodiny, dokonca mi povedala, že so mnou súhlasí, aby sme si to vysvetlili medzi štyrmi očami. Potom nasledovali samé babské kecy.

Očkom som hodila na hodinky, ktoré mi práve oznamovali, že mám sakra málo času.
Zo skrine som nič nevyčarovala, a tak som si nechala pôvodné oblečenie.

A mala by som sa vlastne predstaviť.
Volám sa Melissa. Mám 17 a som jedináčik. Mám obidvoch rodičov, ktorých nadovšetko milujem. No nie sú často doma. Musia byť v práci, lebo keď náš dedko zomrel, zanechal po sebe obrovské dlhy. Teraz už to zvládame, no stále je čo doháňať. Vždy, keď sú doma, naplno sa mi venujú, lebo niekedy ich nevidím aj celý mesiac.
Pracujú vo veľkej firme, ktorá zabezpečuje počítače a všetky tie programi a hackerstvo.
No aj tak som na nich hrdá, že sa stále držia.

Tá ukecaná, uletená a neviem čo ešte kamarátka Iva je mi ako sestra. Poznáme sa už od plienok. Býva skoro vedľa nás. Jej rodičia sú veľmi fajn a sú skoro stále doma. Na čo sa Iva dosť sťažuje. Čo by som ja za to dala.

Z premýšľania ma vytrhol šuchot. Už som bola v parku. Pred sebou som uvidela postavu v čiernej mikine. Hneď mi došlo, kto je to.
Zastal asi meter predo mnou.

„Prečo?" povedal potichu Patrik. Neveriacky som sa na neho pozrela. To si robí srandu.
Rýchlym krokom som k nemu prišla a strelila mu facku. Tentoraz sa on na mňa pozrel neveriackym pohľadom.

„Tak ty sa pýtaš prečo? Podviedol si ma a ty si tu v kľude stojíš? To ti nestojím ani za jedno blbé prepáč?" vyletela som na neho.

„Ja? A podviedol? Veľmi dobre vieš, že ťa ľúbim a vôbec, kto ti to natáral?!" to už kričal.

„Mne to nikto nenatáral, ja som tam bola!" aj ja som sa pripojila ku kričaniu.

„No to určite. Ben mi hovoril, čo ti povedali a veľmi dobre viem, že aj keby sa to stalo, na tej párty si nebola." povedal uz miernejšie, ale stále kričal.

„A ty si to využil," vyštekla som a obišla ho.

„Neveríš mne, koho poznáš viac ako desať rokov, ale veríš tým, koho poznáš sotva týždeň!" zakričal za mnou. No ja som sa neotočila. Nemôžem tomu uveriť. Pred týždňom by sme tu sedeli a bozkávali sa, no my sa tu hádame. Ale bola to jeho chyba.
Možno má pravdu. Možno si to vymysleli. Ale to je absurdné, prečo by to robili?

A takto skončila moja dvojročná letná láska...

*****

Tento príbeh bol písaný ešte za čias dinosaurov, kedy som sa s písaním len zoznamovala. Snažila som sa opraviť veľké chyby a nezrovnalosti, aby ste mali z čítania príjemnejší zážitok, no nepodarilo sa mi odstrániť všetko.
Preto vás vopred varujem - môže sa stať, že vás z mojich chýb až zamrazí, no aj tak dúfam, že to bez väčších zranení vydržíte až do konca.

Dúfam, že mi zanecháte aj komentár - rada by som vedela, čo sa vám páčilo a čo by ste naopak ešte odporúčali zmeniť :)

Prajem príjemné čítanie :)