MORANA

1. Kapitola

Môj obľúbený deň v týždni - piatok. Sedím na gauči, na stole sú rozložené karty. Smejem sa, a užívam si večer s rodičmi. Mama sa hašterí s otcom, pretože vraj podvádza, v pozadí hrá hudba. Všetko je proste dokonalé a som naozaj šťastná.
"Srdiečko, choď sa prezliecť do pyžama a pustíme si film," mama ma pohľadí po vlasoch a otec odišiel do kuchyne pripraviť občerstvenie. Utekám po schodoch, aby som sa čo najrýchlejšie prezliekla, dnes je môj deň kedy vyberám film ja. Zoberiem si svojho plyšáčika a chystám sa späť za rodičmi, keď v tom počujem výstrel a krik. Vybehnem z izby a utekám sa pozrieť čo sa deje, keď vidím ako sedí mama na zemi a objíma okolo ramien môjho otca, ktorý je celý od krvi.
"Srdiečko, všetko bude v poriadku," prihovára sa ku mne mama so slzami v očiach. Chcela som utekať k nej, ale niekto ma držal, bála som sa pozrieť na tú osobu.
"Maličká, teraz sa pozeraj ako zabijeme aj tvoju matku," pošepkal mi muž do ucha. A tak sa aj stalo, sledovala som ako mi zavraždili matku.
"Nie!"
-

Strhla som sa zo spánku. Nič čo by ma prekvapilo, každú noc sa mi vracajú spomienky na najhorší deň môjho života. Deň, keď zabili rodičov len 8-ročnému dievčatku. Dievčatko, ktoré nemá potuchy ako prežilo. A nie len tak niekto spravil tento ohavný čin, ale sám Frank Pierre, šéf jednej z najväčších mafií v Taliansku.
Pozriem sa na hodiny, ktoré ukazujú 4:12. Nemá zmysel, pokúšať sa znova zaspať, stále mám pred očami obraz mojej matky. Musím ísť trénovať, trénovať na to, ako zabodnem nôž do srdca mužovi, ktorý ma pripravil o všetko. Z nočného stolíka si zoberiem svoju sadu nožov, a idem do telocvične. Potrebujem sa vyventilovať, vymazať ten obraz a najlepšie na to poslúži boxovacie vreco. Dnes ma čaká náročný deň, pretože mám jeden pracovný pohovor. Do firmy, ktorú vlastní rodina Pierre, svoje nelegálne aktivity a vôbec fakt, že sú súčasťou mafii, skrývaju za stavebnou firmou, ake komické. Ale práve hľadajú asistentku, toto je moja príležitosť. Dostať sa čo najbližšie k nemu a zničiť všetko, čo mu je drahé. Vrátane jeho syna.
"Kvetinka, čo robíš tak skoro hore, spala si ty vôbec?" strhne ma keď počujem hlas za sebou, je to Carlos Bolonga, môj poručík, muž ktorý ma vychoval a najlepší kamarát môjho otca.
"Nemôžem spať, dnes je ten pohovor," odpovedám a prejdem k lavičke.
"Vycvičil som ťa ako zabijaka, koľko životov si už zobrala, jeden pracovný pohovor zvládneš, aby si sa dostala bližšie k nášmu cieľu," prisadne si ku mne Carlos.
"Morana, nič nie je na tomto svete, čo by si nezvládla, tvoj otec by bol na teba hrdý," do vlasov mi dá jeden bozk a postaví sa na odchod. Neznášam keď mi povie mojím pravým menom, pod týmto menom ma poznáju len ľudia mafie, s tým menom ide iba strach a smrť.
"Čo ak ma nepríjmu?" spýtam sa ho.
"Tak nájdeme inú cestu, ako ho zničiť," usmial sa odišiel. Carlos je tiež šéfom jednej Talianskej mafií, tvrdí, že jedného dňa budem následníkom ja, pretože on nemá vlastné deti. Ale tento muž je mojím anjelom, vďaka nemu som tým kým som. Silná žena, ktorá vie ako narábať s nožom. Chladnokrvý zabijak, ktorý nepozná zľutovanie. Cami tvrdí, že nie som schopná cítiť, že mi chýba empatia. Cami je moja najlepšia kamarátka, ktorú som spoznala pri trénovaní, potrebovala som partnera. Vlastne Cami je jediná moja kamarátka, pretože som nikdy nemala čas na to, aby som spoznávala nových ľudí a zbližovala sa. Ale nepotrebujem nikoho, dokážem sa o seba sama postarať. Všetko bude zasa dobré, keď dokončím to na čo sa pripravujem celý život. Zničiť rodinu Pierre a začném tým, že získam miesto asistentky v tej firme.