MORANA

25. kapitola

Moryn
Sedeli sme u Enrica v pracovni, Chris ma držal za koleno a rozoberal nejaké veci, kým som ja hľadela do telefónu, čakala som na správu od Cami, ktorá stále neprichádzala.

m: zavolaj mi, čo najskôr-m

Nemala som dobrý pocit z toho, všetkého. Bála som sa o ňu, aj keď viem, že sa dokáže o seba postarať. Pocítila som tlak na kolene, zdvihla som zrak od telefónu a zbadala ako tri páry očí na mňa pozerajú.
"Čo?" spýtala som sa s hnusným tónom.
"Píše ti tvoj milenec?" spýtal sa s úškrnom Diego. Počula som, ako Chris zavrčal.
"Chlapci, prosím vás," začal Enrico, ale prerušila som ho.
"Už vieš kto ide po mne?" spýtala som sa ho.
"Dievča krásne, nasrala si nekonečné množstvo ľudí, ale máš jediné šťastie, že si považovaná, za Chrisovu priateľku, mnohí sa boja ísť do vojny s ním." zasmial sa nad svojím výrokom.
"Vieš presne kto?" pritvrdila som, chcela som sa pripraviť na to, čo ma čaká.
"Áno, dve rodiny. Rodina De Luca a rodina Esposito," odpovedal Diego.
"Len?" spýtal sa so smiechom Chris.
"Len? Chlapče, dve rodiny sa spojili, proti jednej žene. Momentálne sú považovaní za najväčšiu mafiu v Taliansku," povedal frustrovane Enrico.
"Blbosť, najväčšia mafia je moja a ja som králom podsvetia!" postavil sa na nohy nahnevaný Chris.
"Drahý, sadni si!" zakričala som na neho. Na moje prekvapenie si sadol a hlavu si položil do dlaní. Diego na mňa pozeral so zdvihnutým obočím, uškrnula som sa na neho.
"Potrebujeme vymysleť plán," postavila som sa a oprela si ruky o stôl.
"Ja s Chrisom sa vrátime do bytu. To bude naše útočisko. Lana a Kori ostávaju tu s tebou Enrico," zastavila som v rozprávani a začala premýšlať čo ďalej. Enrico len prikývol na znak súhlasu.
"A čo ja?" spýtal sa Diego.
"Chris, chcel som prebrať jednu maličkosť s tebou," začal Enrico. Prekrížila som ruky cez prsia a zamračila sa.
"Chcem, aby môj syn, Diego, bol súčasťou tvojej mafii," vyhlásil Enrico. Zostala som len udivene pozerať.
"Prečo?" zavrčal Chris. Videla som, že sa mu to nepáči, predsa mafia je rodina, ani ja by som nechcela nového člena, ktorého nepoznám.
"Pretože ti pomáham," uškrnul sa Enrico a oprel sa o svoje kreslo.
"Myslela som si, že si mi dlžný láskavosť," povedala som nahnevane.
"To je pravda, tebe som zaviazaný životom, nie jemu," usmial sa na mňa. Zostalo trápne ticho, všetci sme boli ponorení do vlastným myšlienok.
"Fajn," povedal odrazu Chris, neveriacky som sa na neho pozrela.
"Diego, pôjde s nami do bytu a stane sa členom mojej mafií. Taktiež sa musíme vrátiť do práce, ukázať tým hajzlom, že sa nebojím. A musím pripraviť schôdzu so zvyšnými členmi." pokračoval ďalej Chris.
"Dobre," povedala som a unavene si vzdychla.
"Potrebujem sa ešte s Moranou porozprávať, osamote. Takže chlapci, ak dovolíte," postavil sa Enrico a ukázal na dvere. Chris sa na mňa pozrel s otázkou v očiach a ja som len prikývla.
"Choď sa rozlúčiť s Kori, odchádzame," usmiala som sa neho.

"Čo sa deje?" spýtala som sa a znova sa usadila na gauč.
"Snažil som sa niečo zistiť o vražde tvojich rodičov," začal Enrico rozprávať. Celé moje telo zmeravelo.
"Našiel si niečo?" cítila som ako sa mi začali potiť dlane.
"Ešte nie tak celkom. Potrebujem ešte nejaký čas," hovoril smutne a niečo začal hľadať v papieroch. Po chvílke ticha sa znova ozval, natešený, že našiel čo hľadal.
"Tu je záznam z nemocnice, kde zomrela Chrisová matka," oznámil mi s úsmevom.
"A? Toto by som naozaj nemala čítať," potriasla som hlavou na znak nesúhlasú a podála papier späť.
"Stačí, ak sa pozreš na dátum," povedal tajomne.
" 27.9 2005, vtedy boli zavraždení moji rodičia," zašepkala som.
"Moryn, myslím si, že Pierre nezabil tvojich rodičov," zašepkal tiež.
"Zisti či je to pravda, over to a daj mi vedeť," postavila som sa a chcela som odísť. Mala som pocit, že sa mi žalúdok otočil. Nemohla som dýchať, v očiach ma pálili slzy.
"Moryn počkaj," zastavil ma Enrico, pozrela som sa na neho.
"Keď sa veci dojebú, príď sem a dostaname ťa z krajiny, dobre?" spýtal sa ma s prosebným pohľadom, len som prikývla a odišla.

Rýchlo som vbehla do svojej izby, aby ma nikto nevidel. Oprela som sa o dvere a rukou si zakryla ústa, aby ma nikto nepočul plakať. Cítila som pocit zrady, Carlos by túto informáciu určite vedel, ak by bola pravdivá. Celý život ma trénoval, na to, aby som zabila vraha svojich rodičov, bol presvedčený, že to bol pán Pierre. Neklamal by mi. Alebo áno?

Strhla som sa na zvuk klopania.
"Moryn?" počula som Kori. Rýchlo som sa postavila a pretrela si oči.
"Áno?" spýtala som sa ako som otvárala dvere.
"Chris s Diegom čakajú už v aute," povedala so zamračeným pohľadom.
"Oh, áno. Už idem. Poď sem," povedala som a stiahla ju do objatia.
"Čoskoro sa uvidíme," zašepkala som jej. Nebola som si tým úplne istá, možno ju už neuvidím.
"Áno a nakopem ti zadok," zasmiala sa a odtiahla sa.
"Si v poriadku?" spýtala sa ma so smutným hlasom.
"Nikdy mi nebolo lepšie," povedala som sarkasticky a vyšla z izby.

Na chodbe som sa rozlúčila s Enricom s tým, že sa mi čoskoro ozve.

Nastúpila som na zadné sedačky auta, nemala som silu sa pozrieť na Chrisa. Bolo mi zle zo seba, že som chcela zničiť život niekomu nevinnému.
"Si v poriadku Moryn?" spýtal sa ma Chris. Zasa tá hlúpa otázka.
"Áno," odpovedala som stručne a dala si sluchátka do uší. Celú cestu až domov som predstierala, že spím, aby som sa vyhla konverzácií.

Po príchode domov, som ukázala Diegovi jeho izbu, teda izbu v ktorej spávala Kori. Chris bol v kuchyni a robil kávu. Išla som do izby a prezliekla som sa do legín a športovej podprsenky. Keď som sa znova vrátila do kuchyne po vodu, Chris s Diegom sedeli za barovým pultom a o niečom debatovali.
"Kam ideš?" spýtal sa Chris.
"Do telocvični?" odpovedala som mu otázkou, ako by nebolo jasné podľa môjho odevu, kam mam namierené.
"Kam?" spýtal sa pre zmenu Diego.
"Hore je telocvičňa," povedala som odmerane a zobrala si aj bánan.
"Ale veď hore sú ďalší," začal Diego, ale skočila som mu do rečí.
"Nie, nie sú. Vlastným celú budovu. Je tu len jeden byt, horné poschodie je telocvična a dole," zamyslela som sa, " no , pivnica." pokrčila som plecom a vyšla z bytu. Prišla mi správa.

c: mohli by sme sa stretnúť? potrebujem ťa -c

Čo si zatiaľ myslíte?