MORANA

11. kapitola

Moryn
Moja izba v Chrisovom dome - teda ak sa to dá nazvať domom - v obrovskej vile, sa nachádzala na poschodí. Mal to tu naozaj pekné, ale to nič nemenilo na fakte, že tu nechcem byť.

Izba bola nádherná. V strede miestnosti sa nachádzala obrovská posteľ z tmavého dreva, vedľa boli po oboch stranách nočné stolíky z toho istého dreva. Oproti postele boli obrovské balkónové dvere. Vedľa nich na pravo sa nachádzal kozmetický stolík a na ľavo sa nachádzal gauč s konferenčným stolom a kreslami bordovej farby. Boli tu dvoje dvere. Za jednymi sa nachádzala kúpelňa, ktorá bola z čierneho mramoru. Bol tu aj sprchový kút aj vaňa. Za druhými dverami bol šatník, ktorý bol plne zariadený. V tom momente som neriešila to, ako vedel alebo si myslel, že kúsky, ktoré sa tam nachádzaju, by som reálne nosila. Tašky, ktoré mi priniesli som hodila do šatníka a skončila do postele. Zase sa mi prehrávali udalosti z noci.

Spomienka:

Plyn som stlačila až k podlahe. Musela som sa dostať čo najďalej od toho miesta a od neho. Nechápem, ako mohol zistiť, že Anjel Smrti som ja. Vždy som bola dôsledná a opatrná. Nikdy som za sebou nezanechávala stopy. Mala som ho už dávno zabiť a bolo by po problémoch. Teraz sa mám k nemu nasťahovať, lebo som si vymyslela, že som jeho ochrankyňa či strážkyňa? Už ani neviem čo som mu narozprávala. Ale našla som v tom výhodu, budem mu ešte bližšie, ako spolubývajuca než asistentka. Jediný problém je ten, že neviem ako zareaguje Carlos, keď mu toto poviem. Klamem, viem ako zareaguje. Ak prežijem, prisahám, že už nikdy nespravím chybu.

Zaparkovala som pred Carlosovým domom. Chvíľu som sedela a pozerala sa na ten obrovský dom, v ktorom som vyrastala, ale nikdy som sa tam necítila, ako doma. Bola som Carlosovou zbraňou. Nedostávala som od neho lásku, ale ďakujem mu za všetko. Vďaka nemu žijem.

Vošla som do domu, bolo tu nebezpečné ticho. Ako sa hovorí, ticho pred búrkou. A ja som vedela, že príde búrka. Prechádzala som v tichosti po dome, keď som zrazu počula kroky za sebou. Vytiahla som nôž z podväzku. A otočila sa. Stál tam Carlos a vraždil ma pohľadom.
"Ahoj, kde je Maria?" pozdravila som a snažila sa vyhnúť najdôležitejšiemu.
"Vo welnesse. A už stačilo so sprostými rečami." povedal chladne a spoda chrbáta vytiahoľ obušok.
"Ako si mohla dopustiť aby prišiel na to, že si to ty!" začal vrieskať na mňa a prvý krát sa na mňa zahnal. Uhla som sa a chcela som niečo povedať, ale zasa spustil.
"Ani sa neopováž brániť, žiješ stále len vďaka mne a kludne prezradím podsvetiu pravú totožnosť Morany!" zahnal sa a trafil ma do hlavy. Bolelo to ako čert, ale viem, že dokáže byť omnoho horší. Stála som rovno a nedala ani znak bolesti. Učil ma, že nesmiem dať najovo bolesť, nikdy.
"Toto je najdôležitejšia úloha v tvojom živote a ty ju pokazíš po mesiaci? Učil som ťa lepšie, ty nevďačná mrcha!" prišiel bližšie, z jeho dychu som cítila alkohol. Vratil mi päsťou a ja som cítila ako mi ju zasa rozťal, ale na druhej strane.
"Dal som ti všetko! Moc, ktorou dokážeš zabiť kohokoľvek! A ty spravíš čo? Necháš sa chytiť! Ale máš jediné šťastie, že si ich nezaviedla ku mne! Takže toto je naposledy čo si vstúpila do môjho domu! A nekontaktuj ma, dokým to nedokončíš!" kričal popri tom ako už do mňa na zemi kopal. Nevyhadala som ani zvuk.
"Vypadni!" zakričal a ja som sa postavila. Odkráčala som odtiaľ ako keby sa nič nestalo. Až keď som nastúpila do svojho auta, som sa rozplakala. Rebrá ma boleli neskutočne a brucho taktiež. Nebolo to prvý krát, čo ma dobil. Ale nebolo to ani na dennom poriadku. Stalo sa to pár krát, ale toto bolo zatiaľ najhoršie. Toto bol jeho trest za zlyhanie. Inak sa väčšinou správal otcovsky. Väčšinou..

koniec spomienky

Ležala som na chrbte a hľadela do stropu. Jedna nezbedná slza sa mi skotúlala z oka. Hneď som si ju utrela a rozhodla sa preskúmať tento palác. Ani Carlos nemá takýto obrovský dom. Neverím, že tu Chris býva úplne sám. Keď som vyšla z izby vrazila som do muža. Bol to Mikey.
"Kukaj sa pod nohy, suka!" povedal ostro a odkráčal preč. Nereagovala som na jeho urážky, myslela som si, že len nepredýchal to, že Morana som v skutočnosti ja. Je až smiešné ako niekto pokladá Moranu a Moryn za dve rozdielne osoby. Prišla som do kuchyne. Niečo tu naozaj krásne voňalo, ale keď som zbadala Chrisa za stolom, hneď ma prešla chuť.
"Akurát v čas na večeru, sadni si," povedal Chris autoritatívnym tónom.
"Nie, prešla ma chuť. Ďakujem," povedala som sladko a usmiala sa.
"Nebudem to opakovať, musíme niečo prebrať. Sadaj!" zakričal. Videla som na ňom, že niečo sa muselo stať, pretože toto nebola jeho zvyčajná nálada. Tak som si sadla vedľa neho. Gréta mi nabrala opekané zemiaky a nejaké grilované mäso.
"Ehm.. Ospravedlňujem sa, ale ja nejem mäso. Som vegetárianka," usmiala som sa na ňu a podala jej tanier.
"Oh, prepáčte to som nevedela," pozrela sa na Chrisa, ktorý vyzeral byť tiež prekvapný a pokračovala, "Čo vám teda správim? Len si povedzte, ja si do zajtra naštudujem vegetariánske recepty." usmiala sa milo.
"Stačia len tie opekané zemiaky a kečup," usmiala som sa na ňu. O pár minút mi položila obrovskú porciu zemiakov.
"Zistil som o tebe ďalšiu zaujímavosť, vegetariánka," zachechtal sa Chris.
"K podstate prosím," povedala som a nabrala si na vidličku zemiak.
"Budeš tu bývať nejaký čas. Zistíme ako celá táto ochranárska vec funguje. Ak to po nejakom čase nebude vyhovovať tebe alebo mne, dohoda, ktorú uzatvorili naši otcovia, skončila. A budeš voľná," povedal a usmial sa na mňa. Keby to bolo celé pravda a naozaj som v takej situácii, určite by som sa potešila. Lenže je to len klam a ja tu dlho nezostanem, zistím čo potrebujem a dokončim úlohu. Zabijem ho.
"Fajn," povedala som a podala mu ruku na znak súhlasu dohody.
"Máš moje slovo," potriasol si so mnou ruku a hriešne sa usmial.
"Ešte niečo, pravidlá domu," začal. Ja som nejaké dieťa, že potrebujem pravidlá?
"Žiadne neskoré príchody v noci," prikývla som na súhlas. A ďalej jedla.
"Nechcem, aby niekto vedel kde bývam a ani aké je moje skutočné povolanie," zasa som len prikývla.
"A žiadne mužské návštevy!" povedal rázne a mne zabehol zemiak. Prosím? To mám držať pol roka celibát? Pozrela som sa na neho s vražedným pohľadom.
"Takže panna si neni super," povedal a zasmial sa. Iba som na neho vyvalila oči. Toto mu je načo?
"Skončil si?" opýtala som sa ho.
"Áno," povedal s úsmevom a ja som iba prevrátila oči a išla naspäť do izby.

Už som sa začala nudiť tak som zavolala Cami.
"Ahoj hviezda, nejdeme niekam?" opýtala som sa jej. Chvíľku ostalo na linke ticho.
"Cam, si tam?" opýtala som sa.
"Áno, len predýchavam, že ty voláš niekam mňa. Čo sa s tebou deje Morana?" povedala vážne a ja som sa začala len smiať. Je to pravda, asi prvý krát v živote ju volám ja von a nie ona mňa.
"Tak ideme vymetať parket? Dnes mám náladu na tancovanie," povedala som zamyslene.
"Prepáčte ale volám s Moranou?" zavrieskala do telefónu. Smiala som sa ako blázniva.
"No neviem čo sa s tebou deje, ale o dve hodky pri NightMoon klube." povedala a zrušila. Postavila som sa a išla do sprchy. Bože milujem túto kúpelňu! Bola som zvedavá na tie kúsky oblečenia čo mi vybral Chris, teda ak to vyberal on. Väčšina oblečenia bola čierna a pre mňa to bolo ako balzam na dušu. Našla som tam jedny šaty. Boli veľmi krátke a zo saténu. Boli krásne. Obliekla som si ich. Obula som si svoje členkové čizmy na hrubom podpätku s platformou a dala na vrch koženku. Líčenie mi zabralo viac času ako inokedy, musela som zakryť všetky modriny, ako aj na tvári tak aj na krku. Tiene na oči som zvolila tmavé a strieborné trblietky. Rúž som vytiahla červený. Vlasy som si jemne natočila. Bola som hotová a chcela som nájsť nejakého šoféra, ktorý by ma zaviezol. Na moje nešťastie som stretla na chodbe Chrisa. Práve vyšiel zo sprchy. Mal na sebe len uterák, mimochodom, veľmi nízko. Stál mi chrbtom, takže som si všimla, že ho má celý potetovaný, ale stál celkom ďaleko takže som nevidela poriadne čo. Keď som spravila krok hneď sa otočil, počul klopkanie mojich topánok. Kurva.. Pozeral na mňa s otvorenými ústami. Cítila som ako mi stúpla do líc červeň. Ja sa červenám, vďaka Chrisovmu pohladu? Cami má pravdu, niečo sa deje so mnou.
"Kde si sa akože vybrala?" povedal so zachripnutým hlasom.
"Von," povedala som a usmiala som sa na neho. Chcela som prejsť okolo neho ale chytil ma za lakeť a otočil ma k nemu. Toto by mohol prestať robiť.
"Tak to teda nejdeš," povedal rázne.
"Chris, ja nie som tvoj väzeň." povedala som mu úprimne a zahľadela som sa mu do očí. Myklo ho, ako keby si uvedomil, že mám pravdu.
"Je to nebezpečné vonku," povedal o tak ako keby sa naozaj trápil o moju bezpečnosť.
"Tak poď so mnou," vyletelo to zo mňa a ostala som sama prekvapená z mojich slov, ale vyzeralo to tak, že Chrisovi sa nápad páčil, široko sa usmial.
"Počkaj ma v obývačke, hneď som tam. Oblečem sa," pred tým ako odišiel si ma ešte raz premeral od hlavy až po päty a odišiel. Ja som prešla do obývačky stále zaskočená tým mojim pozvaním. Niečo sa so mnou deje, ale čo?