MORANA

21. kapitola

Moryn
Zobudila som sa na to, že mi slnečné lúče svietili do očí. Spomenula som si na noc. Hneď som sa usmiala.
"Čo sa tak škeríš?" opýtal sa ma Chris so zachrípnutým hlasom.
"Ale niiič," zasmiala som sa a otočila sa mu chrbtom. O sekundu na to som cítila ako si prehodil ruku cez môj pás a dal mi jemný bozk na nahé rameno.
"Podľa mňa si rozmýšlala nad tým, čo som s tebou v noci porobil," zasmial sa mi do ucha.
"Možno," povedala som so smiechom. Chris ma začal štekliť.
"Prosiiiiim, prestaň," pišťala som.
"Priznaj to, že sa ti to páčilo," kričal.
"Áno, len už prestaň prosím," konečne prestal. Dal mi jemný bozk na pery. Bolo to také prirodzené.
"Už poznám tvoju slabinu," zasmial sa a hodil sa späť do perín. Neváhala som ani sekundu a sadla som si na neho. Zmeravel.
"A ja zasa tú tvoju," bola som úplne nahá, ale nehanbila som sa pred ním. Obzeral si ma.
"Čo vrieskate hne-," vtrhla do izby Kori, ale hneď sa aj otočila. Zasmiala som sa.
"Kori, mohla by si niekedy klopať?!" zakričal na ňu Chris.
"Ale kľud, drahý," tentokrát som mu dala jemný bozk na pery a pobrala sa do kúpelni.

Prišla som do kuchyni, Kori sa snažila pripraviť raňajky.
"Niečo tu horí," poznamenala som a prišla som k sporáku. Snažila sa urobiť omeletu.
"Prvýkrát sa snažím variť," odfukla si Kori.
"Ukáž, naučím ťa to," zasmiala som sa a ukázala som jej ako na to. Len prikývla. O pár minút, sme mali raňajky spravené a v trojici sme si sadli za stôl.

Už sme dojedli, sledovala som ako sa hašteria Kori s Chrisom. Musela som im už oznámiť, čo sa bude v najbližších dňoch diať. Odkašlala som si.
"Musíme sa porozprávať," povedala som vážne a obaja upriamili pohľad na mňa.
"Ako všetci vieme, najdôležitejšie je, aby Kori bola v bezpečí," začala som a Chris súhlasne prikývol. Kori len pretočila očami.
"A taktiež sa musíš naučiť brániť, aspoň základy," pokračovala som a chytila ju za ruku.
"Môj známy sa o ňu postará, ochráni ju," zakončila som a Chris na mňa neveriacky pozrel.
"Tvoj známy? Ja som jej brat, ja by som ju mal ochraňovať!" rozkričal sa a postavil sa od stola, tak prudko, až spadla stolička.
"Fajn, môžeš ísť s ňou. Bude to jednoduhšie, ak nebudete v ohrození ani jeden," povedala som odmerane a prekrížala si ruky na prsiach. Presne takúto reakciu som čakala. Pozrela som sa na Kori, vyzerala, že rozmýšla.
"Moc sa mi nechce k cudzím ľuďom, ale Moryn má pravdu, musím sa naučiť o seba postarať. Ty nebudeš vždy na blízku," povedala po pár minútach ticha.
"Nechcem nás rozdeliť, predsa v jednote je sila, či ako sa to hovorí," pokračovala.
"Ale musím sa naučiť aspoň strielať zo zbrane, aby som vám mohla pomôcť," skončila svoj krátky monológ a usmiala sa na mňa.
"Kto je ten tvoj známy? Poznám ho?" opýtal sa ma.
"Enrico Dallas." odpovedala som jednoducho a pozerala som sa všade len nie na neho.
"Enrico? Ten starý blázon sa vrátil do mesta?" zasmial sa Chris.
"Poznáš ho?" opýtala som sa ho. Konečne som sa na neho pozrela.
"Otec sa s ním párkrát stretol, ale nič extra," povedal a zostalo ticho.
"On ma bude učiť?" opýtala sa Kori.
"Nie, myslím si, že jeho dcéra," zaškerila som sa na Kori a tej sa rozžiarili oči. Zasmial sa aj Chris.
"Kedy odchádzam? Musím sa zbaliť, vlastne moc toho tu nemám, vlastne nič. Odchádzame!" pišťala ako blázniva a behala po dome. Fakt som rozmýšlala či má 23 alebo 12.
"Idem mu zavolať," postavila som sa. Začala som ale upratovať zo stola riady, keď ma Chris chytil za ruku.
"Drahá, nechaj to na mňa, upracem," usmial sa na mňa a len som prikývla. Išla som do izby a zavolala Enricovi.
"Ahoj," pozdravila som sa.
"Kedy chcete prísť? A koľko mám pripraviť izieb?" opýtal sa ma narovinu. Pozrela som sa von oknom.
"Priprav dve, neviem ešte či ostane aj Chris, ale radšej nech má izbu pripravenú. Kori chce odísť už dnes, ale ak ti to nevyhovuje, tak povedz si kedy," trepala som jedno cez druhé.
"Kľudne aj dnes, môžte prísť na obed. Žena varí," zasmial sa do telefónu. Hmm, predstava poriadnej stravy sa mi zapáčila.
"Dobre, prídeme. A ďakujem," poďakovala som sa mu znova.
"Moryn, to je samozrejmosť," povedal milo a zrušil. Prešla som ku skrini a začala som hádzať oblečenie do tašky, ktoré by mohlo byť dobré aj Kori. Vyrušil ma, ale Chris, keď prišiel do izby.
"Kam sa chystáš akože?!" zhukol po mne.
"To je pre Kori, neopúšťam ťa, kľud," povedala som a prekrútila som očami. Chris len dvihol obočie a začal sa ku mne približovať.
"Krútite očami na mňa, mladá slečna?" povedal a mračil sa pri tom. Už bol úplne blízko. Nečakala som a vrhla som sa mu na pery a pobozkala ho. Chytim ma za boky a bozky mi vášnivo vracal. Vyrušilo nás zvonenie môjho telefónu. Chris len zavrčal.
"Prepáč," povedala som zahanbene a odstúpila od neho.
"Idem do sprchy," povedal odmerane a ja som prikývla. Bože tie jeho nálady ma zabijú.

Pozrela som na číslo volajúceho. Hneď som vedela, kto to je. Bála som sa.
"Áno?" ozvala som sa.
"Čo ti tak dlho trvalo mi zdvihnúť ten skurvený telefón?!" kričal na mňa Carlos.
"Veci sa skomplikovali," začala som neurčito.
"Fakt?! Ale nehovor!" stále kričal.
"Vyriešim to," povedala som odhodlane.
"No to dúfam. Ak nie zabijem ťa osobne!" pokračoval. Nechápala som jeho postoj ku mne v poslednej dobe, nikdy sa až takto nasilnícky nesprával.
"Kde si?!" zakričal znova.
"Na bezpečnom mieste, ináč som v poriadku, keby ťa to zaujímalo," povedala som odporne. Začínali mi stúpať nervy.
"Ten tón si odpusť! Takto sa so mnou baviť nebudeš! Vďaka mne si niekým, rozumie-" pokračoval, ale ja som ho už nezvládala počúvať. Hodila som telefón o stenu a celý sa rozbil. Chytila som sa za vlasy a snažila sa ukludniť.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma Chris. Hlboký nádych, otočila som sa k nemu a falošne sa usmiala.
"Všetko v poriadku," povedala som naoko milo.
"Áno jasné," neveril mi.
"A čo ti spravil ten telefón," opýtal sa prekrížil si ruky na prsiach. Až teraz som si všimla, že je do pol pása nahý a okolo pása ma len omotaný uterák. Všimol si, že si ho obzerám. Stačilo by len dať dole ten kúsok látky a zasa by som ho videla v plnej kráse.
"Vidíš niečo, čo by sa ti páčilo?" opýtal sa ma s úškrnom.
"Prosím?" opýtala som sa ho, lebo som si nebola istá či som ho počula, cez tie moje nemravné myšlienky.
"Slinka ti teče," povedal a prešiel ku mne. Pozrela som mu do očí a on mi pretrel palcom peru, ako keby mi utieral sliny. Chcela som ho znova pobozkať, ale v tom ma napadlo, že sme pozvaní na obed.
"Ehm, Enrico nás pozval na obed," povedala som a odstúpila od neho.
"Fajn," odpovedal a prešiel k posteli. Dal si dole uterák, musela som sa otočiť, lebo by som sa asi už neudržala na mieste.
"Idem to povedať Kori," povedala som a hlas mi preskočil. Smial sa.

Kori sa tešila, že spozná niekoho nového. Enrico mi napísal správu s adresou a my sme nastúpili do auta. Podľa GPS cesta bude trvať niečo cez hodinu. Kori si lahla na zadné sedadlá, dala si do uší sluchádla a otvorila si knižku, mala som v pláne spraviť to isté. Sadla som si vedľa Chrisa a chcela si dať sluchádla, ale Chris mi ich zobral z ruky.
"Tak na to zabudni, budeš mi robiť spoločnosť," uškrnul sa a stiahol okienko. Toto nemyslí vážne, pozerala som sa na neho s neveriackym pohľadom. Naštartoval a sluchádla vyhodil von oknom.
"Kúpiš mi nové," povedala som hnusne a urazila sa. Položil mi ruku na stehno a pohladil ma.
"Ja ti to vynahradím inak," uškrnul sa a ja som len prekrútila očami.
"Zasa krútiš očami, Morana?" opýtal sa ma vážne.
"Možno," zašepkala som.