MORANA

2. kapitola

Chris
Sedím v kancelárii. Ako ja túto prácu neznášam, všetky tie papierovačky a sprostosti sú len strata času, naozaj potrebujem sekretárku. Práve sedia v čakačke niekoľko žien, ktoré majú záujem o túto prácu. Niektoré som mal možnosť vidieť, ale boh ochraňuj môjho personalistu, keď príjme nejakú pipku. Hľadám osobu, ktorá bude naozaj chcieť pracovať, nie dostať sa mi do nohavíc alebo peňaženky. Je naozaj ťažké viesť firmu, ktorá patrila otcovi. Kiežby som mu nedal sľub, že aj po jeho smrti bude Beststav špičková a najžiadanejšia stavebná firma pokračovať. Tak teraz tu sedím a neviem si poradiť s tými papiermi a zmlúvami. Vzdávam to, nechám to na moju budúcu sekretárku. Postavil som sa ku konferenčnému stolíku a nalial si whisky do pohára. Keď v tom niekto zaklopal na dvere.
"Vstúpte!" zakričal som.
"Pán Pierre, ospravedlňujem sa, že Vás vyrušujem, ale nastali komplikácie," začal Elijah. Elijah bol starší pán, ktorý mal na starosť personál, taktiež aj pohovory.
"Moja dcéra, je v nemocnici, malý je na ceste," oznámil mi s úsmevom.
"Gratulujem," povedal som a oprel sa o stôl, ruky som prekrížil na hrudi.
"Aké komplikácie?" spýtal som sa ho so zdvihnutým obočím.
"Je tu posledná slečna, ktorá sa uchádza o miesto sekretárky. A ja by som rád šiel za dcérou, chcel som sa spýtať či by ste pohovor nemohli viesť vy, pane," povedal to jemne so strachom, na konci ho už skoro nebolo ani počuť. Viesť pohovor? To je určite väčšia zábava, ako tu sa zahrabávať v papieroch.
"Nech sa páči, bežte. Preberiem to po Vás." usmial som sa na Elijaha. Musím si svojích zamestnancov vážiť a správať sa k ním dobre, pretože chcem aby si aj oni vážili mňa.
"Moc Vám ďakujem," zvolal a už ho nebolo. Pohár s whisky som odložil na stôl, zobral si sako z gauča a vybral sa k zasadačke, kde sa koná pohovor.

Cez sklenené dvere som videl dievča. Malo havranie vlasy, také dlhé, že jej zakryli celý chrbát. Postavu ako bohyňa, dlhé nohy, široké boky a úzky pás. Na rozdiel od žien, ktoré som tu videl táto bola niečím iná. Namiesto vyzívavého oblečenia a krátkej sukni, mala na sebe kostím s rolákom, celá v čiernej farbe. Keď sa otočila pri zvuku otvárajúcich sa dverí zbadal som jej oči, žiarivo zelené, ktoré ma v momente pohltili.
"Moryn Baxter, rada Vás spoznávam," predstavila sa mi a podala mi ruku. Jej ruku som prijal a usmial sa.
"Chris Pierre, teší ma," na moment stuhla, ale vzápäti sa vrelo usmiala. Ukázal som na stoličku, aby si mohla sadnúť. Sadla si a preložila si nohu cez nohu.
"Takže Moryn, nebudem ti klamať, prvýkrát vediem pohovor, takže budeme improvizovať," pozrela sa na mňa a zdvihla obočie. Podala mi nejaké papiere. To si robí už zo mňa niekto srandu, ďalšie papiere.
"Je to môj životopis," odpovedala keď som sa s desom pozeral na tu kopu papierov.
"Dobre, v skratke mi povedz niečo o sebe, dôvod prečo chceš pracovať v mojej firme a prečo by sme mali vybrať práve teba do mojej spoločnosti," tresol som prvé otázky ktoré ma napadli. Moryn sa zamyslela, zahryzla si pri tom do pery.
"Rada by som pracovala vo vašej firme, z toho dôvodu, pretože si myslím, že by som mohla priniesť nové nápady a pomohla firme ešte viac rozrásť. Dôvod pre ktorý, by ste mali vybrať práve mňa, nepoznám. Som len mladé dievča, ktoré chce začať pracovať v tejto oblasti a realizovať moje nápady," usmiala sa na mňa a pokračovala.
"A možno by ste mali vybrať práve mňa, preto lebo som Vám prišla sympatická," zasmiala sa.
"Keby bereme ľudí do našej firmy len preto, že nám príde niekto sympatický, tak by tu pracovali neschopní ľudia," zamračil som sa. Aj keď má pravdu, je naozaj sympatická. A keby len to, je naozaj aj veľmi atraktívna.
"Samozrejme, pán Pierre, žartovala som len. Mám vyštudovanú vysokú školu, na ktorej som mala prestížne výsledky, ktoré si môžete pozrieť v prílohe číslo 3," ukázala na hromadu papierov. Naozaj sa správa veľmi profesionálne a naozaj sa snaží, aby spravila na mňa dojem svojími múdrymi rečami. Vyzerá byť taká mladá a neskúsená, ale keď sa jej pozriem do očí vidím tam niečo, čo ju naozaj poznačilo. Stále rozpráva o tom prečo práve ona, ale stratil som sa po minúte v tom čo rozprávala, naozaj som nemal ani len zdanie čo melie. Ale viem si ju predstaviť ako tu pracuje, ako mi ráno prinesie kávu, vyjadruje svoje názory s tými ústami, ktoré sa jej nezatvoria. A mohla by aj niečo navyše spraviť s tými plnými perami. Pre boha Chris, musíš prestať s tými perverznými myšlienkami, nemôžeš zatiahnuť do mafianského sveta takéto krehké dievčatko.
"Takže to by bolo asi všetko čo som Vám povedala z môjho stručného života. A vlastne ešte som zabudla dodať," zdvihol som ruku do vzduchu aby prestala konečne rozprávať.
"Máte tu prácu. Zajtra nech ste tu presne o deviatej ráno a nemeškajte," povedal som rázne a postavil sa. Ona skočila na nohy a usmievala sa od ucha k uchu.
"Ďakujem, strašne moc si vážim, že ste mi dali tú prácu, sľubujem, že Vás nesklamem," poďakovala sa a chcela si zobrať kabelku a odísť, keď v tom ma napadlo, že treba podpísať pracovnú zmlúvu.
"Ešte vybavíme zmlúvu, potom môžete ísť," povedal som a vybral papier z obalu, ktorý mi dal Elijah. Podpísala to a postavila sa, podala mi ruku a povedala, "Toto bude ešte zábava, pán Pierre." Otočila sa a odišla.

Vrátil som sa do mojej kancelárií. Stále som rozmýšlal nad Moryn. Moryn čo to je kurva za meno. Bolo vidieť na nej, že naozaj má záujem o túto prácu. Je krásna, nevinná a niečo je na nej čo neviem opísať. Je iná, ale budem si museť udržať od nej odstup. Pretože tento svet ničí dievčatká ako je ona. Konečne, zobral som si svoj pohár s whisky a napil sa. Zazvonil mi telefón.
"Chris, prijali obchod o mesiac v starom sklade na kraji mesta," oznámil mi Mikey. Moja pravá ruka a najlepší kamarát.
"Fajn, zajtra sa o tom porozprávame," odpovedal som a zložil som. S Leonardom Fernardym sa snažíme uzavrieť obchod už niekoľko rokov, vždy to bolo neúspešné a vždy obchod odmietli. Možno konečne pochopili, kto má moc v tomto meste. A to som ja.