MORANA

32. kapitola

Chris
Moryn zavrela dvere a nepovedala ani slovo. Len si prekrížila ruky na prsiach a pomaly sa k nám približovala, ako panter na svoju obeť. Ani som nestihol reagovať, v sekunde mala Leyla položenú hlavu o stôl pomocou Moryn rúk.
,,Ty štetka, čo si to dovoluješ siahať na Chrisa?! Odpovedaj!"
Snažil som sa niečo spraviť, ale môj mozog nestíhal spracovávať čo sa vlastne deje. No musel som zakročiť, pretože v prebiehu pár minút by bol z Leyly iba mastný fľak.
"Moryn stačí!" zakričal som najviac ako sa dalo a snažil som sa k nej priblížiť, ale vytiahla na mňa nôž.
"Tak ty si ju budeš ešte zastávať? Toto sa mi snáď iba sníva !" zasmiala sa neveriacky.
"Nezastávam, ale sme na očiach celej firme! Určite niekto videl vchádzať Leylu do kancelárie a keď z nej nevýjde bude problém! Nechaj si to vysvetliť, nič sa medzi nami teraz nestalo!" priblížil som sa o krok k nej
"Prosím Moryn pusti ma, neskutočne to bolí" po Leylinej tvári stekali slzy.
"Nato si mala myslieť skôr ty chudera, lepiť sa po zadanom chlapovi? Ozaj si až taká úboha?" Moryn ju chytila za vlasy a pleskla jej hlavu o stôl a naklonila sa k nej.
"Nikto sa nechytá toho čo je moje, to si zapamätaj princezná," pošepkala jej Moryn do ucha a znova jej tresla hlavu o stôl.
"Nič také sa už opakovať nebude, sľubujem. Len ma prosím pusť, chcem ísť domov." knučala Leyla.
"Ty nebodaj žiarliš?" pozrel som sa na ňu s úškrnom. Moryn sa len na mňa zamračila a pustila jej hlavu, Leyla stadla na zem a chytila si tvár do dlaní. Keď už som si myslel, že už je koniec, Moryn povedala:
"Hej špina, pozri sa na mňa!" a jej prava ruka vystrelila smerom na Leyline líco. Takú facku by neustál ani chlap, nie to ešte Leyla.
"Moryn!!!" videl som padať Leyu iba na zem, už v bezvedomí. V tej sekunde ma hneď napadlo iba to najhoršie. Ona ju zabila.

Moryn
Ležala pri mojich nohách a absolútne sa nehýbala. Nevedela som či žije a úprimne bolo mi to jedno. Dnešný deň sa dá len zlepšiť keď niekoho zabijem. Ona sa mi zdá byť ako vhodný kandidát.
"Ty nie si normálna! Toto si chcela? Zabiť ju?" Chris ma zasypal otázkami načo som mu s úsmevom prikývla, áno chcela som ju zabiť. Ale napadla ma super poznámka a neodolala som nepodpichnúť.
"Nemyslela som si, že muž, ktorý ma toľko krvy na rukách dokáže takto spanikáriť. Preber sa Chris , podaj mi vodu. Odpadla iba. Možno sa zobudí a na nič si nespomenie" Zasmiala som sa. Absolútne som neľutovala tento čin. Teraz si určite zapamätá čo spravila. Nepáčilo by sa to žiadnej žene.
"Čo keď sa už neprebudí Morana!? Zabijaj ľudí koľko chceš, ale nie v mojej firme! A hlavne za nič!" neveriacky krútil hlavou a prechádzal sa po miestnosti.
"Za nič? Ako by si konal ty? V sekunde by si tomu chlapovi vrazil guľku do hlavy keby sa ma len dotkne. Buď rád, že som použila iba ruku." Ako sme sa s Chrisom hádali Leyla sa prebrala. Po mojej facke na jej líci zostala veľká fiaľová modrina, ktorá siahala až pri oko.
"To čo si teraz spravila? Toto len tak nenechám a je mi jedno kto si, ale toto ti neprejde." pomaly si sadla na zem.
"Ešte sa vyhrážaj a dostaneš aj na druhú stranu a nemusíš už nosiť ani lícenku." povedala som s úškrnom. Začala sa štverať po stole, ako sa snažila postaviť.
"Myslíš si, že sem prídeš a všetko ti patrí, ty malá -. Ahhhhhhh!!!!!" nestihla ani dopovedať, pretože som jej zapichla nôž do dlane. Kvokla som si k nej.
"Moryn," začal Chris, ale prerušila som ho zdvihnutím ruky.
"Drahý, teraz nie." Usmiala som sa na neho.
"Teraz ma pozorne počúvaj." Odhrnula som jej vlasy z tváre.
"Toto bolo tvoje prvé aj posledné varovanie. Drž sa od môjho muža a mňa, čo najďalej. Ešte raz sa priblížiš k nám, ver mi, že tento nôž," otočila som ním, čo spôsobilo, že začala vrieskať, ale ja som pokračovala:
"Neskončí len v tvojej ruke, nájdem si každého koho si kedy milovala a miluješ a budem ich sťahovať z kože priamo pred tebou. Takže si dobre zapamätaj, koho chlapa chytáš s touto paprčou, dobre kočka?" usmiala som sa na ňu. Z jej mini šiat som odtrhla kúsok látky a nôž z jej ruky vytiahla.
"Utekaj, kým si to nerozmyslím a dúfam, že vieš, že čo sa tu stalo ostáva len medzi nami," žmurkla som na ňu a ona len prikývla a rozutekala sa preč. Otočila som sa na Chrisa s úsmevom, ale ten sa len mračil.
"Uvedomila si si, čo si spravila?" unavene sa hodí do kresla a chytí sa za koreň nosu. Priblížila som sa k nemu a dala mu jemný bozk na čelo.
"Prečo mi toto robíš, Moryn.." umlčala som ho rýchlym bozkom a potom som sa oprela zadkom o stôl.
"Môžeš na mňa nakričať neskôr, ale musím ti povedať niečo dôležité," prekrížila som si ruky na prsiach.
"Vieš, pred tým, keď mi niekto volal, bol to Enrico.. No a poprosila som ho aby mi niečo zistil.." zhlboka som sa nadýchla.