MORANA

23. kapitola

Moryn
Sedeli sme v mojej izbe, práve ma učila Kori zapletať vrkoče, stalo sa, že som párkrát potiahla Lanu za vlasy.
"Celkom ti to ide," zasmiala sa Kori.
"Myslíš ťahanie za vlasy?" smiala sa Lana.
"Robím to prvýkrát, tak ticho," zaškrípala som zubami.
"Hej, Lana," oslovila som ju a chytila ju za rameno, aby sa na mňa pozrela.
"Mrzí ma, že si musela videť, ako som skoro zabila tvojho otca," zašepkám. Cítala som sa hrozne.
"Nič si z toho nerob, predsa, nespravila si to. A teraz sa bav," pohladila ma líci. Bola milá.
"Ďakujem," zašepkala som znova.
"Za čo?" spýtala sa so zdvihnutým obočím.
"Že si mi odpustila," smutne som sa usmiala.
"Dobre stačilo! Smutnú náladu nechceme!" zapišťala Kori a my sme sa s Lanou len zasmiali. Sadli sme si na posteľ a Lana otvárala víno.
"Takže, každá z nás teraz povie o svojom najhoršom bývalom," vymyslela Kori úžasnú hru. Pozrela sa na Lanu, aby začala.
"Skôr o bývalej," zasmiala sa Lana a žmurkla na Kori.
"Sme samé ucho," zaškerila som sa a drgla ramenom do Kori.
"Bola to psychopatka. Keď som sa s ňou rozišla, zaútočila na môjho brata. V jednom bare si ho odchytila a zahryzla mu do ruky! Verili by ste tomu?!" začala sa smiať ako zmyslov zbavená, pridala sa aj Kori, ja som na nich pozerala len s otvorenými ústami.
"Kori si na rade," povedala po chvílke Lana.
"Bola tu jedna baba, strašne zlatá. Myslela som si, že ona je tá pravá. Proste všetky tie rozprávky. Nakoniec som zistila, že sa vyspala s Chrisom," povedala kyslo Kori.
"Prosím?! Ako to, že Chris ešte žije?!" pišťala Lana. Nechcelo sa mi tomu veriť, že by Chris niečo takéto Kori spravil.
"Chris nevedel, že je moja priateľka. Vtedy nevedel o tom, že sa mi páčia ženy, proste som mu ju predstavila, ako veľmi dobrú kamarátku. Ona ho zviedla," vysvetlovala Kori.
"Špina," zasičala Lana.
"Dobre už je to minulosť, Moryn, si na rade," žmurkla na mňa Kori.
"Dievčence, rada by som sa podelila o nejaký bláznivý zážitok s bývalým, ale nikdy som nebola v skutočnom vzťahu. Nemala som čas na to a ani som nevedela, ako by som nadviazala nejaký vzťah k osobe, teda okrem nenávisti. Ten pocit som denne kŕmila a užívala si to. Myslím si, že stáke neviem, ako sa naviazať na nejakú osobu a považovať ju za moje všetko," mykla som ramenami a hrala sa s prstami. Ticho, žiadna odozva. Pozrela som sa na ne a tie ich pohľady musela som sa zasmiať.
"Cami, moja najlepšia kamarátka, povedala raz, keď sa ma snažil jeden chalan pozvať na rande a ja som mu zlomila nos, že nikdy nebudem schopná milovať," zase som mykla ramenami.
"Myslím si, že má pravdu," usmiala som sa. Kori len pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.
"Schopnosť milovať máš v sebe. Niekedy sa musíš toho človeka naučiť milovať," odpovedala mi Lana.
"A niekedy to príde úplne nečakane a ty si nebudeš vedieť predstaviť život bez tej osoby," doplnila ju Kori. Obe sa na mňa usmievali. Ja som len pokrútila hlavou.
"Idem sa vycikať," vyhlásila Kori.
"A ja idem zobrať ďalšie flaše, tentokrát niečo silnejšie," povedala Lana a vybrala sa z izby. Prikývla som a ľahla si na posteľ. Veď ja neviem ani ako láska vyzerá. Jedinú lásku, ktorú som cítila, bola láska mojich rodičov. Možno ešte láska k mojej najlepšej kamarátke, ak sa to počíta. Nikdy som nesnívala o tom, že stretnem muža, pri ktorom sa mi vytvoria motýľe v bruchu a všetky tie veci o ktorých dievčatá snívaju. "Moja žena" to oslovenie sa mi páčilo, ale pravdou je, že necítim ku Chrisovi nič viac, ako sexuálnu príťažlivosť. Nechcem ani aby sa na mňa namotal, predsa len nepatrím k nim a raz odídem. A hlavne nikdy nebudem patriť jemu. Pretože, na konci mu aj tak ublížim a on si nezaslúži trpeť. Pozrela som sa na strop. Uvedomila som si, že necítim už toľkú nenávisť ako pred pár mesiacmi. Novinkou je, že cítim slobodu. Síce je to vtipné, že v tejto situácií sa cítim slobodná, keď ide po mne celé podsvetie, ale mám pocit, že už mi nikto nedýcha na krk. Môžem robiť vlastné rozhodnutia a nie som nikoho osobný zabijak. Mala som odísť od Carlosa už dávno. Až teraz si uvedomujem, že som ho brala ako úžasného človeka, ktorým ale neni. Áno, chránil ma, pokým bolo po jeho, akonáhle sa niečo pokazilo, bola som jeho fackovacím panákom. Ale vychoval ma, ujal sa ma, keď nikto iný nie. Takže som mu svojím spôsobom zaviazaná a myslím si, že toto je to, čo ma pri ňom držalo dlhé roky. Ale sral ho pes. Našla som nových ľudí, ktorí sú ochotní za mňa bojovať. A ja budem bojovať za nich. Chýba mi Cami, musím jej napísať.

M- chýbaš mi, <3 m.

Viem, že riskujem. Ale som si istá, že by ma Cami neohrozila. Z myšlienok ma vytrhlo rozletenie dverí, vyskočím na nohy.
"Čo sa to tu deje?" spýtam sa, keď vidím ako Diego podopiera Chrisa.
"Troška sme to prehnali s alkoholom," objasnil mi situáciu Diego.
"No to teda vidím, ale čo robíte tu?" spýtala som sa prekrížila som ruky na prsiach.
"Chris sem chcel ísť, poslal dievčatá spať, citujem, Aby si sa mu mohla naplno venovať," zasmial sa Diego a snažil sa ho dostať cez prah dverí.
"Toto sú naše chlapské tajomstvá, nemôžeš porušovať bratský kódex," zamračil sa Chris na Diega.
"Netušil som, že už medzi nami platí bratský kódex," zasa sa zasmial Diego.
"Odtialto to zvládnem, dík," povedal Chris a Diego ho pustil. V tom momente padol na zem. Musela som sa zasmiať. Diego si čupol, s tým, že mu ide pomôcť, ale zastavila ho Chrisova ruka.
"Už choď," povedal mu prísne a Diego len prikývol.
"Uži si," povedal Diego mojím smerom a uškrnul sa. Už ho tu nebolo.
"Postav sa," povedala som rázne.
"Pomôž mi," pozrel na mňa a dodal prosím. Podišla som k nemu a podala mu ruku.
"No poď, drahý," chytil ma za ruku ale ani sa nepohol.
"Čo vyvádzaš?" zasmiala som sa.
"Mrzí ma to," povedal so smútkom v hlase.
"Že si sa opil?" zasmiala som sa.
"Nie, že si musela sledovať smrť svojích rodičov," na sekundu mi stuhlo telo, ale hneď som mu pustila ruku. Odstúpila som pár krokov ďalej a pozerala sa na neho s vražedným pohľadom.
"To nie je tvoja vec a teraz sa láskavo postav a vypadni z mojej izby!" zlosť vo mne vrela, mala som chuť ho otrieskať o zem. Neviem kto mu to povedal, ale neboli to jeho tajomstvá s ktorými by sa mohol podeliť. Ale moje, moja osobná vec, moja trauma. Chris sa ako tak postavil, ale musel sa podopierať o komodu, aby si udržal rovnováhu.
"Moryn," začal ale skočila som mu do reči.
"Nie nemorynkuj sa tu, povedala som aby si vypadol, tak už choď, skôr ako ti zlomím nos!" kričala som.
"Prestaň," spravil krok dopredu. Ale naznačila som mu rukou aby prestal.
"Ty mi nehovor, čo mám robiť. Nie je to tvoja starosť tak sa do toho nemiešaj a daj mi pokoj!" každým slovom som sa k nemu približovala.
"Morana," povedal prísne a zahľadel sa mi do očí.
"Som tu pre teba, keď budeš pripravená sa o tom porozprávať, budem tu. Už navždy. Neopustím ťa." šepkal. To bola posledná kvapka. Začala som ho udierať do hrude. Len tam stál. Cítila som, ako sa mi pustili slzy.
"Nie, nebudeš. Opustím vás!" kričala som, udierala som ho a plakala.
"Brán sa do krista!" zasa som zakričala. Chris chytil obe moje ruky do jednej a druhou mi chytil bradu aby som sa na neho pozrela.
"Nedovolím ti odísť," zašepkal a zobral ma do objatia. Nezvládla som mu odpovedať, v hrdle som cítila guču, ktorá mi bránila niečo povedať.
"Aj keď nechceš, stala si sa súčasťou našej rodiny," povedal a dal mi bozk do vlasov.
"Rodiny?" zasmiala som sa. Čo vôbec znamená slovo rodina.
"Rodina nemusí byť len ten s ktorým zdielaš rovnakú krv, Moryn," zašepkal. Nie, nie som ich rodina a nikdy nebudem. Prinášam len smrť, čím skôr od nich vypadnem tým lepšie pre nich. Chris musí zostať tu, v bezpečí.
"A teraz, ak by si bola taká zlatá, podopreš ma. Ideme si ľahnúť," povedal a chytil ma za ramená.
"Som tu pre teba," zopakoval. Pomohla som mu prejsť k posteli, sadol si na ňu. Vyzliekol si tričko a hodil ho po mne, uškrnul sa. Postavila som sa pred neho.
"Čo s ním mám akože robiť?" zdvihol hlavu ku mne.
"Obliecť si ho," usmial sa. Chytil ma za boky a pritahol si ma bližšie a ruky obmotal okolo mňa. Hlavu si oprel o moje brucho.
"Nemal som to spomínať," zašepkal.
"Nemal," odpovedala som mu šeptom a pohladila ho po vlasoch.
"Pobozkaj ma, Moryn," zašepkal a zdvihol pohľad na mňa. Zobrala som jeho tvár do rúk a pobozkala ho.