MORANA

14. kapitola

Chris
Snažil som sa jej dovolať, ale ako stále ma zrušila. Začínal som mať vážne nervy. Chcel som sa s ňou porozprávať, bez hádok a hlavne bez jej nožov. Tá malá potvora je vážne nebezpečná a ja som si ju nasťahoval domov. Uvedomil som si, že ona je len začiatkom, všetkých problémov, ktoré nastanú. Ale vedel som, že ona za ne stojí.  Rozhodol som sa, že až ráno sa zastavím u nej doma. Musel som ju nechať trocha vypeniť.

-

"Mrzí ma to, ale nemám na výber," povedala Moryn so slzami v očiach a nôž mi zabudla hlboko do brucha.
"Prečo?" spýtal som sa jej ako som dopadal na zem. Pohľadkala ma po tvári a slzy jej tiekli.
"Nemám inú možnosť," zopakovala šeptom.
"Ja som ti veril, miloval som ťa," povedal som z posledných síl. Krv bola všade.
"Aj ja som ťa milovala," povedala so smutným úsmevom a dala mi bozk na čelo, posledný krát ma podla, posledné čo som videl, bola jej tvár plná sĺz.

-

Prebudil som sa celý spotený a oči som mal mokré, akoby som plakal zo sna. Ten sen, cítil som to ako skutočnosť. Nevedel som si vysvetliť, ako mohlo moju hlavu, niečo takéto napadnúť. Nepoznal som Moryn dlho, ale jednou vecou som si bol istý. Neublížila by mi, teda aspoň úmyselne. Potreboval som sprchu.

Vchádzal som do budovy, kde mala Moryn apartmán. Na recepcii som videl mladého chalana.
"Zdravím, na ktorom poschodí býva Moryn?" opýtal som sa ho s úsmevom.
"A vy ste? Nespomínala, že by mala prísť nejaká návšteva." povedal odmerane a niečo ťukal do počítača.
"Jej priateľ," povedal som chladne. Už dávno mi mal povedať číslo bytu. Odtrhol hlavu od obrazovky a pozrel sa na mňa so zdvihnutým obočím.
"Sekundu," povedal a začal ťukať do telefónu.
"Moryn, prepáč, že ťa vyrušujem. Ale je tu nejaký muž, ktorý tvrdí, že je tvoj priateľ a chce ísť hore. Mám ho pustiť?" spustil do telefónu. Dobre takže Moryn je doma. Ale prečo jej tento pajác tyká?
"Áno," pokračoval,
"Dobre, rozumiem." končil hovor.
"Tak?" povedal som už nahnevane.
"Kód k výťahu je 6660, vyvezie Vás až k bytu." povedal a začal sa znova venovať práci. Prešiel som k výťahu a naťukal kód, ktorý mi povedal. Zistil som, že sa veziem až na najvyššie poschodie. Keď som vyšiel z výťahu, zistil som, že sa na tomto poschodí nachádza jeden byt, predpokladám, že strešný apartmán. Zaklopal som na dvere. Moryn otvorila dokorán dvere, vlasy mala ešte mokré, ako by práve vyšla zo sprchy, mala na sebe koženné nohavice a čipkovanú podprsenku. Onemel som.
"Čo tu chceš?" opýtala odporne a otočila sa a vošla do bytu. Pochopil som, že mám ísť ďalej.
"Toto je outfit do práce?" opýtal som sa jej vážne.
"Nejdem dnes do práce." odpovedala a prešla ku schodom. Mala krásny byt, všetko tu bolo ladené do čiernej farby. Jedna stena bola celá presklenná a nachádzali sa tam dvere na terasu. Sadol som si na barovú stoličku a čakal kým sa vráti.
"Nejdeš do práce? To má čo znamenať?" opýtal som sa jej s hnevom hlase. Stále mala na sebe len podprsenku. Nevedel som sa sústrediť.
"Musím niečo vybaviť." hovorila pri tom, ako si zalievala čaj. Sledoval som ju pri každom jej pohybe, bola krásna. Nebola ešte namalovaná a to ju robilo ešte krajšou.
"Dáš si?" opýtala sa ma, akurát keď som si prezeral jej prsia.
"Ehm, jasné." odpovedal som a ona sa len zasmiala.
"Prídeš už dnes domov?" videl som ako ju moja otázka zaskočila. Oprela sa o barový pult. Toto robí naschavál.
"Chris, ja som doma." povedala s vážnym hlasom.
"Ehm, vieš ako som to myslel. Nemohla by si sa obliecť?" prešiel som si rukami tvár.
"Ale, nebodaj ťa privádzam do rozpakov," zasmiala sa.
"Už si ma videl aj nahú, tak nerob drahoty." povedala a podala mi čaj.
"Neodpovedala si mi na otázku." konštatoval som.
"Ani ty mne," povedala s úškrnom a napravila si ramienko na podprsenke. Áno, šaliem z nej.
"Nie," povedal som a pozrel som sa za ňu.
"Prídem," odpovedala mi a sadla si vedla mňa.
"Prepáč," povedal som po chvíle ticha. Nemusel som ani objasňovať dôvod, pre ktorý sa ospravedlňujem, pochopila, len sa usmiala.
"A čo ideš vybaviť?"
"Chris, nič dôležité. Nechaj to tak," no tak teraz to určite nenechám len tak. Zaujímalo ma to.
"Podvádzaš ma?" opýtal som sa na oko zdesene ale zdvíhal sa mi kútik úst.
"Nie, idem k lekárovi," povedala so smiechom. Neveril som jej, že ide len k lekárovi. To by mi povedala hneď.
"Dobre odveziem ťa." povedal som s úsmevom.
"Nie," zabila ma pohľadom.
"Ozaj, v piatok ideme na jednu akciu, niečo ako ples. Ideš so mnou," ostala na mňa pozerať so zdvihnutým obočím.
"Rozkaz pane," povedala ironicky.
"Myslím to vážne, ako moja priateľka ma musíš sprevádzať." povedal som s úsmevom. Videl som na nej, že ju to vytáča a o to viac to mňa bavilo.
"Presne pre toto som nechcela robiť divadlo! A hádaj čo! Som strašná herečka, toto nám nikto neuverí." povedala frustrovane a postavila sa na odchod.
"Ále, zlato. To zvládneš." hovoril som s úškrom.
"Nevolaj ma zlato! Pane bože, Chris!" zostala červená a išla ku schodom. Následoval som ju. Chcel som vidieť ako to má zariadené aj na poschodí. Chcel som ju vlastne spoznať, chcel som vedieť, ako hudbu rada počúva, čo rada je a čo rada robí vo voľnom čase.
"Môžem sa tu poobzerať? Máš to tu vážne pekné," povedal som jej za chrbtom.
"Pre mňa za mňa," povedala a vošla do izby. Začala si fénovať vlasy. Do každej izby som len nakukol. Každá jedna bola rovnaká. Zaujali ma jedny dvere na konci chodby, ale keď som chcel vojsť boli zamknuté.
"Zakázaná zóna," zľakol som sa keď som počul jej hlas. Otočil som sa a stála opretá o zárubňu.
"Čo je tam?" opýtal som sa jej.
"Herňa," povedala s úškrnom a žmurkla na mňa.
"Takže červená miestnosť?" opýtal som sa jej.
"Som myslela, že ma aspoň trocha poznáš. Ja ju volám Čierna Miestnosť," povedala s úsmevom.
"Tak by si mi mala spraviť ukážku teraz, ak si dobre pamätám ten film," povedal som aj ja s úsmevom.
"Dnes nie fešák," odpovedala so smiechom a vrátila sa do izby. Išiel som za ňou.
"A mimochodom, ten film je nič moc. Knihy sú lepšie," hovorila pri tom, ako si zapínala vlasy do vrkoču. Takže predpokladám, že rada číta. Aha. Nie rada, miluje. Práve som si všimol, že jednu celú stenu jej izby tvorí knižnica.
"Požičiam ti ich keď chceš, teda ak vieš čítať," zaškerila sa. Ľahol som si do jej postele. Voňala, ako ona.
"Veru to neviem, ale mohla by si mi ich ty čítať pred spaním. A všetko čo prečítaš, vyskušame v praxi," teraz som sa škeril ja. Videl som jej odraz v zrkadle ako sa začervenala.
"Kto povedal, že už to nemám odskúšané?" odpovedala mi vážne, ale videl som, ako jej trhá kútikom.
"Tak to by som bol sklamaný." povedal som a ľahol som si na chrbát. Bavila ma táto jej stránka. Bola taká uvoľnená, ešte som ju takú nezažil. Páčilo sa mi to. Vedel by som sa s ňou naťahovať celý deň. Zrazu sa objavila jej hlava nad mojou. Nie len hlava, aj jej plné prsia. Mal som chuť ju stiahnúť k sebe.
"Dobre pán Grey, aj keď by som vedela pokračovať v tejto konverzácií ešte dlho, ale mal by si ísť. Musím sa pripraviť," povedala a usmievala sa.
"Vyhadzuješ ma?" hral som sa na urazeného.
"Áno," povedala s úškrnom.
"Počkám ťa," prekrížil som si ruky na prsiach na znak, že si to nerozmyslím.
"Ako chceš teda, ale mal by si byť už v práci," odišla ku skrini a vytiahla si rolák. Konečne, za iných okolností by som bol rád, ale slúbil som sám sebe, že nebudem na ňu nič skúšať. Ona príde aj sama.

Asi po pol hodinke bola pripravená a práve zamykala dvere. Vošli sme do výťahu.
"Čo hovoríš na výťahovú scénu?" opýtal som sa jej a žmurkol som na ňu. Ale čo spravila ma prekvapilo. Pritlačila ma o stehnu výťahu a približovala sa k mojím perám. Rukami mi prechádzala po hrudi.
"Snívaj ďalej," povedala po šepky a dala mi letmý bozk na nos. Chcela sa odtiahnuť ale zastavil som ju.
"Morana, nehraj sa so mnou," povedal som jej chrapľavým hlasom do ucha. Keď som sa na ňu znova pozrel len sa uškrnula.
"Páči sa ti to," povedala to ako tú najasnejšiu vec na svete.
"Nie nepáči," nesúhlasil som.
"Nechceš si to len priznať, pretože máš rád kontrolu. A mňa nedokážeš kontrolovať a to ťa priťahuje," zostal som na ňu pozerať s otvorenými ústami. Mala pravdu a ja som to vedel, len som si to nechcel priznať.
"Nepozeraj tak na mňa, len si robím z teba srandu," zasmiala sa. Keby len vedela ako trafila do čierneho.  Keď som si všimol, že výťah bol skoro na prízemí opýtal som sa jej:
"Pripravená na divadlo?" zostala zaskočená mojou otázkou.
"Prosím?" nechápala. Otvárali sa dvere na výťahu, chytil som ju za ruku a preplietol si s ňou prsty. Moryn sa pozrela na naše ruky a potom na mňa so zdvihnutým obočím.
"Je to nutné?" opýtala sa ma keď sme prechádzali okolo vrátnika, na ktorého sa usmiala a ja som sa zamračil.
"Áno je, tvár sa zamilovane," zašepkal som jej do ucha a na sekundu pustil jej ruku, aby som ju mohol plesknúť po zadku. Už som videl ako Moryn dvíha ruku, aby mi vlepila, ale chytil som jej ju a dal jej na chrbát dlane pusu. Zostala zaskočená, ale ja som sa na ňu len usmial. Znova som si s ňou preplietol prsty a tak sme vyšli z budovy, ruka v ruke.