MORANA

26. kapitola

Chris
"Mám sa zamestnať u teba vo firme? Betón vylievať alebo čo? Zbláznil si sa?" pozeral na mňa neveriacky Diego.
"Nemusíš nič robiť, len budeš vo firme. Bolo by divné, keby sa tam nonstop pohybuješ a nepracoval by si pre mňa. Chápeš, poviem, že si nový zamestnanec a žiadne otázky," povedal som a povzdychol som si.
"Takže mám byť stále vo firme? Toto je riadna sračka. Ešte raz, načo vôbec máš stavebnú firmu?" spýtal sa ma Diego a napil sa z piva.
"Nebudem ti to vysvetlovať. Jednoducho, chceš byť súčasťou mojej mafii, budeš dodržiavať a riadiť sa mojími pravidlami. Rozumieš?" spýtal som sa už s nervami.
"Jasné, šéfko," povedal Diego so smiechom. Len som prekrútil očami a uderil ho do ramena.

Otvorili sa dvere, obidvaja sme sa naraz otočili. Bola to Moryn.
"To bol rýchly tréning," zasmial sa Diego. Moryn sa na neho len škaredo pozrela, vyzerala byť rozrušená.
"Si v poriadku?" spýtal som sa jej a išiel k nej bližšie. O krok ustúpila.
"Mohli by ste všetci, kurva, už prestať s tou hlúpou otázkou?" vyletela na mňa a chcela prejsť okolo mňa, ale chytil som ju za ruku.
"Deje sa niečo?" spýtal som sa jej znova. Keby vedela zabíjať len pohľadom, už by bolo po mne.
"Nič sa nedeje, prišla som si pre mikinu," povedala nahnevane a vytrhla sa mi zo zovretia.
"Máš krámy alebo čo?" spýtal sa Diego.
"Zavri hubu!" zakričali sme naraz s Moryn. Musel som sa usmiať. Moryn len prekrútila očami a išla do spálne.

Po pár minútach som sa rozhodol ísť za ňou. Nejako dlho jej trvalo obliecť si len mikinu. Keď som prišiel do izby, Moryn si vsúvala nôž do podväzku.
"Čo to má kurva znamenať?" spýtal som sa jej nahnevaným hlasom a prekrížil si ruky cez prsia.
"Idem von," povedala odmerane a mykla ramenami.
"Von? Si sa zbláznila?" spýtal som sa jej neveriacky.
"Idem sa iba prejsť, mohol by si sa ukludniť?" hovorila zase s odmeraným tónom. Pekelne ma vytáčala.
"Dobre, idem s tebou," mykol som plecami pre zmenu ja a vybral sa do šatníku. Zastavil som až, keď mi nôž preletel pred tvárou. Otočil som sa na Moryn s otvorenými ústami.
"Zbláznila si sa ženská?!" vykríkol som.
"Nejdeš nikam," odpovedala jednoducho a obúvala si čizmy a hneď do každej vsunula nôž.
"Nevyzerá to, že sa ideš iba prejsť. Môžeš mi kurva povedať čo sa deje?" začal som sa k nej približovať. Zasa cúvla. Zistil som, že najhorší pocit je, keď Moryn predomnou cúva.
"Chris, nechci aby som ti ublížila, necháš ma prejsť cez tie poondiate dvere a ja sa o pár minút vrátim, len," skočil som jej do rečí. Začal som peniť.
"O pár minút vrátiš? Nikam nejdeš! Neviem či si tvoja hlúpa hlavička nevie uvedomiť v akých sračkách si, ale preber sa konečne! Snažím sa ťa udržať nažive!" vrieskal som po nej a ona sa začala len smiať.
"Nikto sa o to neprosil! Nikdy som sa neprosila o to aby si ma ochraňoval! A moja 'hlúpa hlavička' si to pekne uvedomuje! Tak sa mi kurva prac z cesty skôr než ti vážne ublížim Chris!" kričala aj ona po mne.
"Nikdy si sa neprosila? Všetko bolo jednoduhšie dokým si sa mi nepriplietla do života! Všetko fungovalo tak ako malo! Ale potom si prišla ty a myslíš si, že sa všetko točí len okolo teba! Si sebecká malá," nenechala ma dokončiť pretože mi jednu vrazila. Zostal som stáť ako obarený.
"Ja som sebecká? Nikdy som ťa nemusela zachraňovať, ani tvoju sestru keď nás napadli u vás doma! Mohla som ako sebecký človek ujsť a nechať vás tak! Teraz odídem a idem pomôcť niekomu komu na mne naozaj záleži. Uhni mi z cesty," pozerala na mňa s vražedným pohľadom. Ale ja sa jej nebojím. Zostal som stáť a prekrížil som si ruky na prsiach. Odfrkla si.
"Takže to chceš po zlom," vzdychla si a vyšvihla nohu. Kopla ma do tváre. Zakolísal som sa a už sa na mňa valil ďalší útok. Kopanec do brucha, päsť do tváre. Neútočil som len som sa obraňoval, aj keď márne.
"Moryn," nestihol som ani nič povedať, dostal som hlavičku do nosa. Nenechám sa tu mlátiť. Kopol som ju do brucha, načo Moryn spadla na zem. Postavil som sa nad ňu a usmial sa, vyhral som. Moryn sa len uškrnula a vrazila mi nôž do stehna. Spadol som na zem a pridržiaval si ranu z ktorej sa valila krv. Moryn sa postavila a následne si kvokla pri mňa.
"Dúfam, že Diego vie, ako zašiť ranu," uškrnula sa na mňa a pobrala sa na odchod. Pri dverách ešte zastala a dodala.
"Oh, a aby som nezabudla, dúfam že si pochopil čo toto znamenalo. Keď sa vrátim, nechcem ťa tu," povedala s úsmevom a zamávala mi na odchod. Počul som hlas z kuchyne ako Moryn hovorí Diegovi, o tom nech sa ju nepokúša zastaviť lebo skončí horšie ako ja a ešte to aby ma zašil. Ďalej som počul už len buchot vchodových dverí a kroky.
"Páni, tá zložila krála podsvetia," pozeral na mňa Diego s údivom.
"Idiot, čo tu ešte robíš? Choď zastaviť Moryn!" kričal som na neho, ale začalo sa mi zahmlievať pred očami.
"Jasne sa vyjadrila kamarát, ukáž strácaš veľa krvi," začal ma Diego zdvihať zo zeme a ďalej si už nepamätám, všetko zahalila tma.

Slnko mi bilo do očí a noha ma strašne bolela. Ešte so zatvorenými očami som nahmatal miesto vedľa mňa. Nebola tu. Z kuchyne som počul hlasy, asi bola v kuchyni. Postavil som sa z postele a odskákal až pri dvere. Počul som krik.
"Ešte ani deň som vás nenechala sámu s Moryn a vy dvaja idioti ju necháte ísť?!" kričala Kori na Diega. Čo tu tá robí?
"Sestrička?" ozval som sa a tá sa na mňa otočila s nahnevaným pohľadom.
"Kde je Morana?" spýtal som sa s vážnym hlasom. Podišla ku mne.
"Zranila ťa?" spýtala sa Kori starostlivo.
"Nič čo by som neprežil," odfrkol som.
"Škoda," povedala s úškrnom a jednu mi vrazila.
"Au! To bolo začo?" spýtal som sa jej a chytil si sánku.
"Za to, že si ju nechal ísť a kvôli vám dvom je teraz nezvestná!" kričala a rozhadovala rukami ako šialená.
"Klud, však neprešlo ešte ani 24 hodín, nájdeme ju," Diego sa snažil odľahčiť situáciu. Všimol som si, že na gauči sedí aj Lana.
"Idem zavolať niekomu, nájdeme ju Kori. Musíme," povedal som a chytil ju za rameno a usmial sa.
"Kori, Moryn bude v poriadku, nepoznám silnejšiu osobu, ako je ona," zašepkala Lana, keď si pri ňu Kori sadla.