MORANA

7. kapitola

Moryn
"ktoré má poriadne ostrý jazyk." Bola posledná veta, ktorú som počula a potom vypla odposluchové zariadenie. Zistila som celkom zaujímave veci.
"Ostrý jazyk? Moryn povedz mi, čo si robila s tvojím jazykom a pánom "dôležitým"? Spýtala sa ma Cami so zdvihnutým obočím. Ležala u mňa na posteli a ja vedľa nej.
"Pohádali sme sa," odpovedala som jednoducho a snažila sa dovolať Carlosovi. Potrebovala som sa s ním porozprávať a zistiť čo ďalej. Keď mám pravdu povedať, celý ten elán z pomsty k Christianovej rodine, konkrétne jeho otcovi ma nejako opustil. Nechápala som prečo, predsa chcela som zabiť Chrisa, aby som sa pomstila jeho otcovi, ale teraz keď som zistila najnovšie skutočnosti, ako to že Frank je už mŕtvy. Napísala som Carlosovi heslovito SMS, kde som mu povedala, to čo som sa dozvedela.
"Princezná, idem nám vybrať šaty na dnešné vymetanie barov, zatiaľ sa choď osprchovať," postavila sa z postele Cami a vybrala sa do šatníka. Prešla som do kúpelne a zazvonil mi telefón. Bol to Carlos, konečne.
"Prečo mi nezdvíhaš ten skurvený telefón?" neznášala som to.
"Mal som prácu, niečo som riešil. Čo sa týka Franka, pokračujeme v pláne. Zabijeme Chrisa. Zničíme celú rodinu Pierre. Dúfam, že si nemyslela ani len sekundu, že sme skončili. Nemôžeš nechať smrť tvojích rodičov len tak. Preber sa Morana!" Mal pravdu, vždy má pravdu.
"Už by sme mohli pritvrdiť nemyslíš?" počula som jeho tichý smiech.
"Nie, toto je môj plán a budeme postupovať podľa toho, ako to uznám za vhodné. A rozhodla som sa to troška prikoreniť, takže sa pohrám. Podrobnosti ti vysvetlím neskôr, dnes mám už iné plány." a zrušila som. Takže nový plán, získať si Chrisovi dôveru a náklonosť a potom ho zničiť. Predsa Frank zabil mojich rodičov, aby sa Chrisovi žilo dobre. Je mi zo seba zle, ako som mohla mysleť na to, že to zbalím. Fuj.

Po sprche, na mňa čakala Cami v izbe a v ruke držala oblečenie. Vybrala mi krátki sukňu, ktorá mohla byť tak do polovice mojich stehien a priesvitný top. Obzrela som si ju, mala na sebe šaty s rozparkom na stehne a s hlbokým výstrihom na prsiach. Bola krásna, svoje blond vlasy mala natočené. Podala mi veci a šla sa namalovať do kúpelni. Obliekla som sa, pridala som kožennú budnu a vysoké čižmy na vysokom opätku. Vlasy som si vyžehlila a doplnila som to tmavým líčením. Boli sme hotové a ruka v ruke sme vyšli z môjho bytu.

Prišli sme do prvého baru, ktorý bol plný na prasknutie. Bol to náš obľubený bar, poznali sme majitela, takže ochrankár nás pustil bez problému. V klube to smrdelo cigaretami a pachom upotených tiel. Šli sme ku schodisku, kde sa nachádzala VIP zóna.
"Zavolala som aj pár kamarátiek, dúfam, že ti to nebude vadiť," kričala mi do ucha Cami. Super, fakt moc sa teším. Keď sme prišli do boxu sedelo tam aspoň 10 žien. To je pár? O čom sa s nimi asi tak budem baviť?
"Baby, toto je Moryn, moja najlepšia kamarátka, ale však to vy už viete," usmiala sa a objala každú jednu. Vždy som obdivovala, ako dokáže byť spoločenská a nemať problém sa zblížiť s hocikým. Sadla som si k nim a pozorovala ich. Vyzerali byť sympatické, ale na toto naozaj nemám. Teda aspoň bez alkoholu. Prišiel barman a ja som objednala celú flašu vodky a džús. Síce barman na mňa pozeral so zdvihnutým obočím, ale ja som dnes ten alkohol naozaj potrebovala. Zvyšok partie si objednali rôzne koktejli.
"Takže Moryn, kde pracuješ?" opýtala sa ma milo ryšavka, ktorá sedela vedľa mňa. Myslím, že sa volá Aless.
"Nedávno som začala pracovať, ako sekretárka vi firme Beststav," usmiala som sa a chcela som pokračovať a spýtať sa kde pracuje ona, ale dievčatá, začali:
"Nie je to firma, Chrisa Pierreho?" opýtala sa ma jedna.
"On je muž mojich snov," začala ďalšia.
"Dámy, prrr," zastavila som ďalší nával zasnívaných rečí.
"Áno je to môj šéf a je to dobrý zamestnávateľ," naliala som si do pohára alkohol a vypila ho ako vodu. Toto bude dlhý večer.
"Musíš, ale povedať, že je až neuveritelne prítažlivý. Vždy keď ho vidím, sa mi nohy samé rozťahujú," začala vyperoxidovaná. Panenka skákava.
"Dobre Lexi, asi si nepochopila reakciu. Pre ňu je to len šéf a nepredstavuje si s ním vášnivý sex na pracovnom stole," schladila ju ryšavka vedľa mňa a za to som sa na ňu usmiala a štrngla s pohármi. Táto sa mi zatiaľ páči najviac.

Prešiel nejaký ten čas a ja som sa smiala ako pobláznená. Polovica flaše už bola fuč a mne začalo byť celkom príjemne v tejto partií. Celkom sme sa bavili a spievali texty piesní, niektoré už nevedeli ani rozprávať, takže neviem či je správne slovo spievať.
"Poďme tancovaaaať," vyhlásila Cami a hodila si ruku cez moje plecia. Všetky sa pobrali ku schodom a ja som pridržiavala Cam, aby nespadla, aj keď sama som mala problém udržať rovnováhu. Baby sa rozbehli na parket a ja som sa oprela o stĺp a sledovala tie tanečné kreácie.
"Poď so mnouuu," ťahala ma za ruku Cam.
"Nie, ja netancujem a musím ísť cikaaať," zakričala som jej do ucha a otočila sa na odchod. Stála som v rade na wecko keď mi v tom zazvoňil telefón. Volal mi môj atraktívny šéf.
"Počuuuvam," zapišťala som do ucha a snažila sa neznieť opito.
"Moryn, nerád vás otravujem takto neskoro, ale stále mi neprišiel mail od vás so zoznamom,-," začala som sa smiať, keď v tom pokračoval, "kde ste? Je tam hrozný hluk," začal kričať do telefónu.
"Ďaleko," odpovedala som mu a začala sa zasa smiať.
"Pila si?" zasa kričal.
"Zasa si tykáme. Aj by som sa ospravedlňila pánovi dôležitému, že som sa opila, ale som dospelá žena, ktorá pociká, takže papa," a zrušila som. Nie som zvyknutá sa správať takto detinsky, ale to robí všetko ten alkohol.

Po ceste späť k tanečnému parketu, som sa zastavila pri bare a vypýtala som si drink.
"Sprav to najsilnejšie čo dokážeš," povedala som barmanke a poslala jej vzdušný bozk.
S drinkom som sa vrátila k môjmu stĺpu a smiala sa na Cami, ktorá tancovala na stole. Závidela som jej, že sa dokázala tak úplne uvolniť a nebála sa následkov. Nikdy ju nikto nepotrestal za niečo zlé. Odpila som si z drinku a hneď ma vystrelo. Barmanka ma brala za slovo. Bolo to, to najsilnejšie čo dokázala.

Dlho som tam stála a pozorovala moju pobláznenú kamarátku, ako sa už lepí na svojej novej známosti a mala som pocit, že ju musím ochrániť. A popri tom som vypila aspoň tri zázračné drinky. Bola som na mol a svet sa mi točil. Ryšavka sa ma znova pokúsila zlákať na parket. Dobre, srať na to. Srať na následky. Žijeme len raz a treba využiť každú chvílu naplno. Prijala som jej ruku a začali sme sa blázniť. Bola to zábava a nasmiala som sa ako už dlho nie. Vlasy som mala strapaté a neviem kde som nechala bundu, pozrela som sa k baru a zbadala som pár čierných očí, ktoré ma prepalovali. Teda skôr vraždili, asi som zomrela.

Prišla som k nemu a usmiala som sa na neho.
"Vedúci, čomu vďačím za vašu spoločnosť?" usmiala som sa na neho a zamávala na barmanku a pýtala si zázrak.
"Už ti aj stačilo, nemyslíš?" povedal chladne.
"O tom rozhodnem sama," chcela som ho šťuchnúť do ramena, ale stratila som rovnováhu a zhodila stoličku, keby ma nechytil asi by som bozkávala podlahu.
"Naozaj? Nevyzerá to tak, mala by si ísť domov. Poď zaveziem ťa," pomohol mi získať stratenú rovnováhu, ale ani som sa nepohla a brala si drink a napila sa. Vyplazila som mu jazyk.
"Stačí!" zakričal a vytrhol mi drink z ruky.
"Poďme!" zakričal a postavil sa.
"Donúť ma," odpovedala som a ušrknula som sa na neho. V očiach sa mu zapálil oheň a v momente som jeho ruky cítila na páse a prehodil si ma cez rameno.
"Dobre! Pusť ma, pôjdem po svojich!" kričala som a búchala ho do chrbta. Keď v tom ma capol po zadku. To nespravil! Začala som mu nadávať, vôbec som nemyslela na to, že sa bavím so svojím šéfom. Pred barom ma pustil na zem, ale zasa ma musel pridržať. Vraždila som ho pohľadom a keď som našla čo som stratila, pohla som sa na odchod aj keď ma hádzalo na všetky strany.
"Kam ideš? Auto mám na druhej strane!" kričal za mnou.
"Taxík. S tebou nikam nejdem," zastavila som, v tych topánkach to naozaj nepôjde. Začala som sa vyzúvať.
"To nemyslíš vážne, uvedomuješ si, že zahanbíš celú firmu?" kričal na mňa a otočila som sa. Fakt? To je jeho priorita? Zamyslel sa niekedy koľko životov zničil? Ako jeho otec zničil nespočetné množstvo životov, spolu aj s mojím. Hodila som po ňom topánku. Neviem či som trafila, ale dúfala som, že áno.
"To si vážne teraz hodila po mne čižmu?" začal sa smiať.
"Trafila som?" opýtala som sa ho.
"Nie," povedal a neprestal sa smiať. Hodila som po ňom aj tú druhú.
"Au!" zakričal
"Už som sa trafila?" prosím áno.
"Nie," odpovedal, ale už sa nesmial.
"Tak mi ich podaj, skúsim to znova," teraz som sa usmiala ja.
"Tak to už stačilo, asi si zabudla, že som tvoj šéf a nie kamarát. Takže poďme, berem ťa domov." ako to dopovedal, v momente bol pri mne a zasa si ma prehodil cez rameno a odniesol k autu.
"Nenávidim ťa," povedala som, keď zatváral za mnou dvere na aute. Nemohol ma počuť, neni šanca.