MORANA

19. kapitola

Moryn
Vošla som do mojej izby a zamkla za sebou. Zrútila som sa psychicky pred Chrisom. Potrebovala som vymyslieť plán, ako dostať hlavne Kori do bezpečia.
"Moryn, rozmýšlaj!" prechádzala som sa po izbe a rozprávala sa sama so sebou. Nemala som tušenia, kto by ma mohol prezradiť. Carlos by to nespravil, ohrozil by tým svoju rodinu. Jedine čo mi napadlo, bolo to aby som si dohodla stretnutie s Enricom, predsa len, on bol ten ktorý ma varoval. Podišla som k posteli a vytiahla z pod nej kufor. Boli v ňom uložené zbrane a telefóny. Vytiahla som z kabelky vizitku a rozhodla sa napísať správu.

o hodinu na móle. -M

Zhodila som zo seba špinavé veci a obliekla si obyčajné rifle s mikinou. Obula som si tenisky. Opláchla som si ešte tvár a bola som hotová vyraziť. V obývačke stále spala Kori, tak som zaklopala na dvere druhej izby. Ozvalo sa tiché ďalej. Otvorila som a videla som Chrisa, ako leží na posteli.
"Musím ísť niečo vybaviť, ostante tu a nikomu neotvárajte."
"Sama nejdeš! Si zranená!" začal kričať Chris a staval sa z postele.
"Nie Chris, urobil si toho už dosť, musíš si oddýchnuť." Podišla som k nemu a chytila ho za rameno, aby si znova ľahol.
"Tu je telefón a zbraň, len pre istotu. Mali by ste tu byť v bezpečí, ale keby sa čokoľvek dialo, hneď mi zavolaj. Vrátim sa o pár hodín." pohladila som ho po tvári.
"Moryn, ale," začal ale nedovolila som mu dohovoriť.
"Nie," skočila som mu do rečí a otočila sa na odchod.
"Len si dávaj pozor, prosím," počula som ho hovoriť ako som vychádzala z izby. Len som prikývla. Zobrala som si ešte slnečné okuliare, dala kapucňu na hlavu a odišla z bytu. Dvere som zamkla. Toto bol hlúpy nápad vybrať sa sama za mužom, ktorého som mala kedysi zabiť. Pravda však bola taká, že som ho nechala žiť. Aj by som ho v ten deň zabila, keby v tom neprišla do izby jeho dcéra. Prosila ma a ja som ho nechala ísť. Ja som mu vlastne pomohla ujsť, nečakala som, že sa vráti späť. Carlosovi som vtedy povedala, že som ho nemohla nikde nájsť. Skoro ma zabil on.

Vyšla som z domu a zamierila kúsok ďalej, kde sa nachádzalo moje skryté auto. Keď som zabezpečovala toto miesto, snažila som sa myslieť na všetko. Toto malo byť moje útočisko, pocit istoty a bezpečia. Ale to teraz nie je nikde. Naštartovala som a vybrala sa k starému mólu. Klamala by som, ak by som povedala, že som sa nebála. Nebola som vo svojej forme a brucho ma pekelne bolelo. Dúfala som, že ma Enrico nezradí.

Keď prišla k mólu, Enrico tam už stál. Bol sám. Podišla som pomaly k nemu. Čierne vlasy so šedivým melírom mal učesané, typovala som mu okolo 50 rokov, ale vyzeral na svoj vek veľmi dobre.
"Prišla si," povedal a otočil sa ku mne.
"Chcela som ti poďakovať za varovanie," jemne som sa usmiala.
"Bol som ti to dlžný a stále som nesplatil svoj dlh, ktorý nesplatím asi nikdy." povedal aj on s úsmevom. Len som prikývla.
"Prejdeme sa?" opýtal sa ma. Znova som prikývla.
"Prečo si ma varoval? Mohol si ich nechať nech sa ma zbavia," povedala som znova po chvílke ticha.
"Chvíľku mi trvalo, kým som zistil kto v skutočnosti si. Zo začiatku som poznal len tvoje meno, Morana, mal som pocit, že som ho už niekde počul. Až potom som zistil, že si dcéra Tristana Baxtera, môjho dlhoročného kamaráta," povedal s úsmevom.
"Poznal si môjho otca?" opýtala som sa šokovane, dlho som sa snažila nájsť niekoho, kto by ho poznal, ale márne.
"Áno, vyrastali sme spolu. Dlho sme boli nerozlučná dvojica, bol som práva ruka tvojho otca, Moryn." povedal vážne. Počkať? Môj otec bol šéfom nejakej mafii? Musela som zastať, aby som spracovala informácie, ktoré mi práve povedal.
"Si v poriadku? Myslel som, že to vieš," podišiel ku mne a chytil ma za rameno.
"Nie, nevedela som to. Dlhé roky som sa snažila niekoho nájsť, kto by ho poznal, ale márne. Všetky informácie sa stratili, ako keby ani neexistoval," povedala som.
"Pretože, niekto sa snaží zabiť každého, kto poznal tvojho otca," povedal so zvláštnym pohľadom.
"Čo tým chceš povedať?" opýtala som sa ho a prekrížila som si ruky na prsiach.
"Ty na to prídeš aj sama," povedal a zasmial sa, nechápala som tomu.
"Čo vieš o rodine Pierre?" opýtala som sa ho narovinu.
"Okrem toho, že je to veľmi významná a vážena rodina, nič extra. Málokedy sa zapájajú do drámy a zbytočných problémov a vždy zasahujú v tom najhoršom. A ešte viem to, že si s kráľom podsvetia veľmi blízka," povedal s úškrnom.
"Vieš, kto zabil mojich rodičov?" opýtala som sa ho ďalšiu otázku, ktorá ma trápila.
"Bohužial nie. Posledné roky sme sa s Tristanom odsudzili, ja som si založil rodinu a on taktiež. Chceli sme skončiť s týmto svetom," povedal zamyslene.
"Myslela som si, že viem, kto ich zabil, ale teraz som si neni istá a chcem sa dozvedieť pravdu," povedala som úprimne. Cítila som, že Enricovi môžem veriť.
"Moryn, mrzí ma, že som sa k tebe nedostal skorej. Po tej katastrofe som sa ťa snažil nájsť, ale neúspešne. Neexistovala si a zrazu sa objavíš u mňa doma s nožom pri mojom krku. Taký život by pre teba tvoji rodičia nechceli" povedal smutne.
"To už je teraz jedno, podstatné je, že sme teraz tu a vedieme spolu túto konverzáciu," povedala som tiež smutne.
"Ak by si niečo potrebovala, som tu pre teba. Vždy," povedal s milým úsmevom.
"Je tu niečo," povedala som váhavo. Chrisovi, by sa nepáčilo, že vymýšlam plán za jeho chrbtom, ale podstatné je, aby bola Kori v bezpečí. Enrico na mňa pozeral s otázkou v očiach.
"Potrebujem, aby si niekoho ochránil a skryl. Kori Pierre a naučíš ju, ako sa brániť," povedala som vážne a Enrico len prikývol. Dobre, najdôležitejšiu vec by som mala. Horšie bude, ako to poviem Kori a Chrisovi, nebude chcieť ona odísť.

Sedela som v aute a rozmýšlala čo bude ďalej. Ako sa ubránim celému podsvetiu? Aj keby ich pozabíjam všetkých, vždy sa tu nájde niekto, kto sa bude chceť pomstiť. Budem musieť zistiť, kto konkrétne ide po mne. Bude treba nájsť aj nových spojencov. Všetko sa pekne posralo. Potrebujem alkohol. Naštartovala som a vybrala sa k najbližšej pumpe.